Walk that walk like you don't give a fuck! ;))

Hospital Love 18.

19. october 2013 at 0:36 | #FeelLikeAGlitterBaša |  Hospital Love
"Keď si sa so mnou vtedy rozišiel..." začal mučivo pomaly. "Bol som z toho slušne v prdeli a to všetko, proste... Celé hodiny som sa prechádzal hore-dolu po kancelarií a premýšľal nad tým." Bolo mi to tak strašne ľúto! Nechcel som, aby sa kvôli tomu tak veľmi trápil! Pevne som ho objal okolo pásu.
"Prepáč!" zamrmlal som mu do hrude.
Len sa pousmial a pokračoval. "Potom mi došlo, že to nemohlo byť z tvojej hlavy, niečo také, videl som ti to na očiach. A vtom mi napadlo, kto v tom má prty - Lissa!" Hovoril to, ako nejakú hororovú story, čo si ľudia bežne rozprávajú pri táborákoch. Miestami som z toho mal až husinu!
Adam však ďalej pokračoval. Napäto som počúval, akoby som vôbec netušil, o čo v tej story pôjde. Popravde som to tušil, no nie tak celkom...
"Tak som za ňou okamžite zašiel a chcel ju zabiť, no ona sa ma snažila upokojiť, že o nič nejde, že aj tak nemôžem mať vzťah s pacientom. Povedal som jej, že jej na to seriem, že ťa chcem, inak končím, nech tú vašu dohodu zruší, no bola neoblomná. To však aj ja, tak napokon navrhla kompromis..." zahľadel sa na mňa a prehrabol sa mi vo vlasoch. "Mal to byť akýsi test, či ma skutočne tak veľmi miluješ, že spravíš všetko pre to, čo považuješ za správne. Síce sa mi ten nápad nepáčil, no nemal som na výber, tak som napokon súhlasil. A po čase ma začalo zaujímať, ako dlho to vydržíš bezo mňa..." prznal a do tváre mu vstúpil jemný rumenec. "Vždy keď som bol pri tebe, videl som ti na očiach, že ma chceš a stále som dúfal, že sa na Lissu vyserieš. Asi si fakt stojíš za svojimi sľubmi..." pousmial sa. "Najsladší si bol aj tak v noci! Vždy, keď som ťa šiel skontrolovať, aby si o tom ale nevedel, mrmlal si zo sna moje meno. Občas si dokonca kričal, až kým som ťa neutíšil. Vtedy som pri tebe presedel celé hodiny a pozoroval ťa, alebo som si k tebe dokonca ľahol a hladil ťa, no nadránom som vždy odišiel, aby si na nič neprišiel..." vysvetlil mi.
Na to som už, samozrejme, dávno došiel. "A.. vtedy keď si došiel a chcel si ma prepustiť... V prvom rade som chcel vedieť, prečo si to povedal, aj keď si ma tu ešte nechal a ďalej chcem vedieť, prečo si sa tváril tak naštvane?" opýtal som sa opatrne.
"Vieš," začal. "Chcel som ťa len trochu postrašiť, aby som ťa obmäkčil a ty sa konečne vykašľal na tú blbosť s Lissou... No keď som videl, že sa stále k ničomu nemáš, nemohol som ťa predsa len tak poslať preč!" pobozkal ma na čelo a pevnejšie ma zovrel v náručí.
"A čo ten tvoj hnev? Jasne som ti to videl na očiach!" pripomenul som mu trochu skľúčene.
"Prepáč, ak si mal pocit, že to bolo kvôli tebe!" povzdychol si. "Vtedy mi volal Conor, hrozne ma to vytočilo! Stále sa na teba vypytoval a hovoril mi, aký si prekrásny a dokonalý a ešte zopár prasačín, čo ti odmietam citovať!" zvraštil obočie. "Akoby som nevedel, že si dokonalý a že máš cenu zlata!" zaprskal.
Bol sladký! Musel som sa zasmiať. "A to preto si sa hneval?"
"Žiarlil som," priznal. "Vedel som, že ťa príde otravovať a bál som sa, aby mi ťa nezviedol, alebo tak... Tak som prikázal Andy, aby mi okamžite povedala, keby ho videla motať sa v tvojej blízkosti. To dáva odpoveď aj na tvoju vtedajšiu otázku, prečo som vtedy prišiel, keď sa sem nasáčkoval ten šmejd!" zavrčal potichu.
Pritiahol som si ho k sebe a pobozkal ho na pery. "Čo s tým celým mala vlastne Andy?" spýtal som sa šeptom pri jeho dokonalých perách.
"No.. vlastne.... Keď sa dozvedela, že sme sa rozišli, hneď za teba prišla orodovať, že ťa k tomu donútila Lissa a ty ma skutočne miluješ, že si jej to sám povedal. Jej slová ma zahriali pri srdci," usmial sa.
"Nemala ti to hovoriť, sľúbila mi, že to nechá tak!" zamračil som sa.
"Ja som už aj tak o všetkom vedel..." pousmial sa. "Upokojil som ju, že to mám všetko pod kontrolou, nech sa tým netrápi. Ona s tým nič nemala... Dokonca, keď som ťa chcel vtedy poslať domov, čo sme spolu boli tak dlho na chodbe, celú dobu mi pílila uši tým, že ťa nesmiem poslať preč, že mi k sebe skrátka patríme a nesmiem sa tak rýchlo vzdávať." zasmial sa. "Akoby som mal niečo také v pláne!"
"A nemal? Skutočne by si ma nikam neposlal?" ubezpečoval som sa.
"Láska, neriskoval by som, že ťa stratím natrvalo! Čo ak by si sa mi nevrátil?! To si vyhoď z hlavy! Skrátka by som ťa nikam nepustil, kým by si sa ku mne nevrátil! Tak som poslal Lissu, nech tú vašu dohodu zruší..."
"A čo tá scéna u teba v kancli?" zamračil som sa.
"Keby som ju nespravil, veril by si mi, že som o ničom nevedel?" pousmial sa.
"No... asi nie.." priznal som.
"Tak to vidíš sám! Musel som to už dohrať celé!"
"A.. Keď prišiel teraz Conor? Skutočne ťa tak veľmi nahneval?" kreslil som mu prstom po hrudi somariny.
"Keby si len vedel ako! Mal som chuť ho na fleku zabiť! Neznášam, keď sa okolo teba motá ešte niekto, kto má o teba záujem! Núti ma to žiarliť!"
"Awwww! Si sladký!" roztápal som sa pri ňom. Adam sa len pousmial.
"Tak a teraz už vieš všetko!" pohladil ma po vlasoch.
Natiahol som sa k jeho perám a vynútil si bozk. Blažene som vydýchol. Čo najviac som sa k nemu pritisol.
Po hodnej chvíi som sa odtiahol. "Kedy ma už odtiaľto pustíš?" šepol som.
"Myslíš z nemocnice? Zrazu už chceš odísť?" tíško sa zasmial.
"Chcem byť s tebou!" povedal som rozhodne. Opäť som ho krátko pobozkal.
"Však to aj si, láska! Nikam si ťa nepustím, o to sa neboj! A takto ťa aspoň môžem chrániť pred tým hnusným, slizkým hadom!" zavrčal.
"Lenže.. Keby som tu nebol, tak ma nenájde!" pripomenul som mu.
"Kiežby si mal pravdu!" povzdychol si. "Sauli, Conor je policajt, na to nezabúdaj! On si vie vyzistiť veľa vecí..." pohladil ma po líci. Viac som sa mu otrel o ruku a privrel oči. Teraz som nepotreboval nič iné, len jeho blízkosť. Túlil som sa k nemu a nežne ho bozkával na pery. On mi bozky rovnako nežne oplácal. "Milujem ťa!" vydýchol som do bozku. Nečakal som na odpoveď, opäť som zamestnal jeho pery trochu inak. Objal som ho okolo krku a pomaly si líhal na posteľ, jeho som ťahal so sebou. Ani na sekundu som sa nevzdialil od jeho pier.
Ležal na mne a ja som bol rád, že ho po dlhej dobe opäť cítim tak blízko pri sebe. Hral som sa mu s vlasmi a druhou rukou ho hladil po chrbte. Bolo mi s ním najkrajšie ako mohlo byť. To by sa však nesmeli zrazu otvoriť tie poondiate dvere! Vtedy sa odo mňa Adam pomerne rýchlo odtiahol a opäť sa posadil. Nespokojne som zakňučal.
Pomaly som otvoril oči a vytiahol sa do sedu. Zamračil som sa na rušiteľa, ktorým bola Lissa. To nám tú chvíľku o samota vážne nemohla dopriať?!
"Prepáčte, že vás ruším," nervózne sa ošila, "ale potrebujem Adama na konzultáciu jedného prípadu..." vysvetlila.
Adam sa pomaly postavil z postele. Otočil sa ku mne. "Pokúsim sa to čo najskôr vyriešiť a potom sa k tebe vrátim!" sľúbil.
"Budem ťa čakať!" natiahol som sa k nemu a jemne sa mu otrel o pery.
Adam sa len šťastne usmial a spolu s Lissou odišiel. Čakal som ho, až som začal pomaly zaspávať. Adam bol preč strašne dlho a mne sa začínalo chcieť spať. Zobudil som sa a všade okolo mňa bola tma. Vedľa postele v kresle som uvidel sedieť nejakú postavu. Hneď som v tom spoznal Adama, no chcel som sa uistiť, že je to skutočne on.
"Adam? Si to ty?" šepol som do ticha. Postava sebou šklbla, zjavne som ho zobudil.
"Miláčik, mal by si spinkať!" Začul som jeho starostlivý hlas a zacítil jeho teplé ruky, ktorými chytil tie moje. Usmial som sa. Po slepiačky som vyhľadal jeho pery a pobozkal ho.
"Viem, ale chcem byť s tebou! Poobede si už neprišiel!" posťažoval som sa.
"Viem, ale nešlo to tak ľahko, ako som dúfal," povzdychol si. "Prepáč..." šepol a sklonil hlavu. Jemne som mu ju nadvihol.
"To nič. Nič sa nestalo." Prisal som sa mu k perám. Po chvíli sa však odtiahol.
"Spinkaj, zajtra budem celý tvoj, sľubujem! A pozajtra ťa už pustím.." zapriadol mi do ucha. Po celom tele som mal z toho husiu kožu. A to spôsobil len jeho dych na mojej šiji...!
"Chcel si ma potom niekam zobrať..." pripomenul som mu.
"Viem. Ale až neskôr. Najprv ti to chcem ukázať u mňa doma a potom ťa zobrať ťa niekam do mesta."
"Ako len ty povieš, láska!" usmial som sa.
"Tak teda spinkaj, srdiečko!" pobozkal ma na čelo. "Sladké sny," šepol.
"Ja nechcem!" zakňučal som. Adam pochopil, že spať teraz nebudem. Povzdychol si. "Čo chceš teda robiť?" spýtal sa ma rezignovane. Pohladil som ho po vlasoch.
"Maznať sa s tebou!" vrnel som ako spokojný kocúrik.
Ľahol si ku mne do postele. "A.. čo keby sme takto dnes v noci spolu spinkali?" zašepkal mi do vláskov.
Prekvapene som zažmurkal. Toto mi nenapadlo! "To beriem!" pevne som ho objal a zaboril si tvár do jeho hrude. Konečne som mohol pokojne spať v jeho náruči. Nechcel som už nikoho iného, len jeho...
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Elle Ratliff Elle Ratliff | Web | 19. october 2013 at 8:05 | React

Awwwww ^^ Jsou ňuňatí :3 Jsem ráda, že je to urovnaný, bylo nepříjemný vidět je smutnit:/
Moc děkuju za tuhle kapitolu, příjemně mi zvedla náladu :-)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement