Walk that walk like you don't give a fuck! ;))

Láska na druhom konci 5.

7. january 2013 at 11:13 | #FeelLikeAGlitterBaša |  Láska na druhom konci
Adam: Dva dni utiekli ako voda a Tommyho som nevidel. Vlastne.. nikto, s kým som hovoril ho nevidel. Bál som sa oňho! Konečne ma pustili a ja som mohol len tak ísť. Nabral som silu späť. Rozhodol som sa, že trochu preskúmam ostrov a pokúsim sa nájsť Tommyho.
Tommy: Myšlienka, že tu onedlho zomriem, mi už prišla úplne normálna..čo som im urobil?! Som proste slabá povaha..A oni to zo mňa cítia..Preto som obeťou vždy ja..A čo je s Adamom? Musí si o mne myslieť že som fakt hnusný..že som len tak zmizol. Zhrozil som sa pri myšlienke, že ho už nikdy neuvidím..Už som sa ani nepokúšal volať o pomoc..
Adam: Ani som nevedel kam idem. Šiel som skrátka rovno za nosom a dúfal som, že ho niekde nájdem. Mal som akési zlé tušenie, že ak ho čím skôr nenájdem, bude zle...
Tommy: Bola tmavá noc. Cítil som sa strašne slabo, už som nedokázal ani zakričať..chýbali mi tekutiny, všetko ma strašne bolelo..Zmohol som sa len na občasné vzlyky.
Adam: Už bola riadna tma a ja som zjavne zablúdil. Oblohu osvetľoval okrem miliónov hviezd veľký mesiac v splne. Môj pohľad spočinul na neďalekej palme. Uvidel som tam obrys nejakej postavy. Rozhodol som sa ísť bližšie. Prižmúril som oči a zaostril. Je možné, aby to bol.. "Tommy?" vykríkol som v nádeji.
Tommy: V nádeji som sa obzrel. Zdalo sa mi to, alebo som začul Adamov hlas?! Takmer mi to už nemyslelo, trvalo dlhšie, kým som si ho premeral. "A-Adam??" dokázal som len zašepkať.
Adam: Bol to on! Teraz som si tým bol už sto percentne istý! Dobehol som k nemu. Keď som uvidel, že je k tej palme priviazaný, zalapal som po dychu. Rýchlo som ho odviazal a zobral do náručia. "K-kto ti to urobil? A prečo? A odkedy si tu? Čo ti to len urobili?!" nariekal som.
Tommy: Keby ho nebolo..Tak tu už nie som. Pevne som ho objal. Bol taký..mocný, vysoký a silný. Cítil som sa v bezpečí. "ADAM! Ani..ani nevieš aký som ti vďačný.." ďakoval som mu až do nebies. Celá situácia a zároveň bolesť, bolo to na mňa veľa. Rozplakal som sa ako malé decko, triasol som sa..Chcel som sa tomu ubrániť no nedokázal som.
Adam: Až teraz som si uvedomil, že som mu naozaj zachránil život. Bol taký slabý, drobný a... bezbranný. "To je v poriadku, som tu!" snažil som sa ho utíšiť. Chudáčik sa celý triasol. Objal som ho ešte pevnejšie a pobozkal do vlasov. Rozhodol som sa, že to len tak nenechám a že nech to už urobil ktokoľvek ponesie následky! Fakt neviem, čo sa to so mnou stalo! Nikdy som takýto nebýval!
Tommy: Nemohol som uveriť..Nespoznával som sa. Prvý krát som pred niekým plakal. Jeho nežné láskanie ma upokojovalo, no ledva som stál na nohách. Bol som oproti nemu tak maličký že som si stúpol na špičky, keď som ho objímal. "Ešte raz vďaka."
Adam: Bol taký drobný a krehký! Mal som nutkanie ho chrániť... "Za málo..." zašepkal som mu do ucha a začal ho hladiť po chrbte. Postupne sa upokojoval a prestal sa triasť.
Tommy: Na chvíľu sa mi zatemnilo pred očami..Asi som sa prudko postavil..Bolo mi fakt zle.."Môžeme sa vrátiť? Fakt už nevládzem stáť.." pozrel som sa do jeho krásnych očí, ktorých odlesk som videl aj v tej najväčšej tme.
Adam: "Samozrejme!" prikývol som. Videl som, že už nevládze, tak som ho vzal na ruky a niesol. On tie svoje obkrútil okolo môjho krku a hlavu si oprel o moje rameno. "Len si pospi!" šepol som mu.
Tommy: Spokojne som sa ku nemu pritisol, zavrnel som a po chvíli som aj zaspal..Mal som nádherný sen, o nás dvoch...Bolo to zvláštne.
Adam: Cítil som ako pokojne a pravidelne dýcha. Zaspal dosť rýchlo. Nebol vôbec ťažký! Ledva som cítil, že ho nesiem. No zato som ho niesol ako najväčší poklad! Bol taký krehký! Nejakým zázrakom som našiel cestu späť. Odniesol som ho na jediné miesto, ktoré som tam poznal, čo bol ten malý domček, v ktorom som strávil niekoľko dní. Tam sa už oňho postarajú!
Tommy: Ráno som sa zobudil s veľkými bolesťami, s hladom a smädom. Pomaličky som otvoril oči, ktoré som vzápätí hneď prižmúril, vadilo mi ostré svetlo. Rozhliadol som sa okolo seba, na druhom konci izby som uvidel Adama na menšej epede, ako drieme. Len som sa pousmial, pretočil na bok a znova som zavrel oči.
Adam: Večer som tu už nikoho nenašiel, tak som ho uložil do postele a sám som si ľahol na epedo. Chcel som mu byť pre každý prípad nablízku! Začul som šuchot a otvoril som jedno oko. Iba sa pretočil na bok. Zrejme ešte spal. Postavil som sa a prešiel som k nemu. Nahol som sa nad neho a odhrnul mu vlasy z tváre.
Tommy: Zacítil som jemný dotyk..Pootvoril som oči, chvíľu mi trvalo kým som sa spamätal.
Adam: Pootvoril oči. Musel som sa usmiať. "Dobré ránko!" šepol som a nežne ho pobozkal do vlasov.
Tommy: Nezmohol som sa na slová. Len som vedel, že ho chcem mať pri sebe. Posteľ bola pre dvoch. Rukou som potľapkal na voľné miesto vedľa seba, naznačil som mu aby si ku mne ľahol.
Adam: Usmial som sa, odhrnul mu vlasy z čela a pobozkal ho naň. Sadol som si vedľa nebo na posteľ a začal som ho jemne hladkať po chrbte.
Tommy: Jemne som ho za jeho hruď potlačil aby si ľahol. Vytočil som sa k nemu a usmial som sa. "Vieš, že si úžasný?"
Adam: Podvolil som sa a ľahol si. "A to už prečo?" zasmial som sa a pohladil ho po líci.
Tommy: "No..Už len preto, že existuješ." Jemne som sa hral s jeho vlasmi. Chcel som sa s ním maznať naveky.
 

1 person judged this article.

Comments

1 Zuzu Zuzu | Web | 7. january 2013 at 16:31 | React

Jej, no tak hlavně že ho Adam našel

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement