Walk that walk like you don't give a fuck! ;))

Láska na druhom konci 4.

6. january 2013 at 11:06 | #FeelLikeAGlitterBaša |  Láska na druhom konci
Tommy: "Bolo by mi cťou!". Jemne som sa poklonil. "Tak..to ti úprimne závidim.." povzdychol som si a smutne som sa pozrel k zemi.
Adam: Fakt mi ho bolo ľúto! Chudáčik! Iste nepoznal nič iné, len toto tu! Cítil som sa previnilo, že ja som si chodil po svete a on tu trčal! Bolo to zvláštne! Jemne som mu nadvihol hlavu. "Nebuď smutný! Určite sa tam raz dostaneš!" utešoval som ho. "A navyše... ani mi nemáš čo... Je to tam dosť deprimujúce... Ľudia sa tam k sebe správajú dosť chladne..." povedal som trochu skľúčene.
Tommy: Keď sa ma dotkol, trochu som sa striasol. No po chvíli som sa zasa ukľudnil. Zapozeral som sa mu do jeho hlbokých, modrých očí.."Vieš..Možno by som tam viac zapadol..Síce sú tu ľudia k sebe milí, nikoho nemám..celý čas trávim sám, niekde schovaný medzi palmami, no zvykol som si..dokonca aj včera, na moje narodeniny.." zase som sklopil hlavu..
Adam: "To ma naozaj mrzí! Tak trochu oneskorene ti želám všetko najlepšie!" opäť som mu zdvihol hlavu. Skutočne mi toho malého chúďatka bolo ľúto! Aspoň na narodeniny nesmie byť človek sám! Mal som chuť ho tam objať a donútiť ho, aby sa mi vyplakal na ramene, ale s tým by zrejme moc veľký problém nebol, už teraz mal slzy na krajíčku. A ani sa mu nedivím! Ale bol som ešte priveľmi slabý...
Tommy: Som strašná citlivka. Zas som sa začal ľutovať. Aj keď som často plakal, nikto ma nikdy nevidel.."Vďaka, n-naozaj vďaka!!" snažil som sa usmiať, no rýchlo som len odvrátil zrak..Jedna slza bola vonku. Hneď som si ju utrel a dúfal som že si nič nevšimol, len som sa znova posadil vzpriamene.
Adam: Toto nemôžem nechať len tak! Mám taký pocit, že toto malé chúďatko tu ani nepoznalo lásku! Ach! Tá slza mi spravila dieru do srdca! Bolo mi ho ľúto ako ešte nikoho! Natiahol som k nemu ruky a jemne som ho objal. "To je v poriadku!" povedal som. "Len si poplač! Uľaví sa ti!"
Tommy: Naklonil som sa k nemu, aby sa nemusel veľmi namáhať. Pritisol som ho k sebe silnejšie..Nemohol som to v sebe viac držať, spustili sa mi slzy. Jedna za druhou..Trocha som sa triasol, no on ma upokojoval.. "v-vďaka, naozaj vďaka.." vykoktal som zo seba.
Adam: Bol to taký miláčik. A už zrejme naozaj potreboval niekoho, kto sa oňho postará. "To je v poriadku! Už je dobre, som tu!" tíšil som ho a pritískal si ho bližšie k telu. Opatrne som ho pobozkal do jeho blonďavých vlasov a zotrel mu zopár sĺz.
Tommy: Spokojne som zamurčal. Bolo mi s ním tak príjemne..Po chvíli som sa celkom ukludniľ. "To ku všetkým si taký milý..?" Opýtal som sa s nesmelým hláskom.
Adam: Trochu ma to zaskočilo. "No, popravde.. ani nie.. to.. len k tebe..." priznal som a do tvári mi vstúpil rumenec.
Tommy: Opatrne som sa od neho odtiahol. "Vážne?" pousmial som sa. "Tak to si vážim."
Adam: Nevedel som, čo mu na to mám povedať. Bol som z neho v rozpakoch. A to sa mi stalo naposledy... fajn, ešte sa mi to nestalo... Do čerta! Poznám ho deň aj s cestou a už ma mení...
Tommy: Cítil som že nie je vo svojej koži. Rozhodol som sa túto tému už nerozoberať. "Musíš byť smädný, aj hladný.." pousmial som sa "hneď ti niečo donesiem.
Adam: Bol som mu vďačný, že to už ďalej nerozvádzal. "Vďaka!" zvolal som ešte za ním.
Tommy: Vyšiel som von, všetci práve obedovali. Bolo už 11 hodín. Zobral som najkrajšie ovocie aké som našiel, chutné pečivo a čokoládu. Všetko som starostlivo poukladal na tanierik. Vzal som aj jeden celý kokos. Som si istý, že o niečom ako kokosové mlieko u nich nebolo ani počuť. Pomaly som niesol tácku a kráčal som späť..
Adam: Bol som ešte stále dosť unavený. Viečka mi oťažievali. Takmer som spal, keď sa vrátil. No keď som zacítil jeho prítomnosť spozornel som. Otvoril som oči a pozoroval ho, ako ku mne kráča. Vznášal sa ako nejaký anjel.
Tommy: "Nech sa páči." Tácku som mu položil na kolená. "Dobrú chuť!" usmial som sa a sadol si na nízku stoličku vedľa postele.
Adam: Ledva som sa vládal hýbať. No teraz ma trápila iná vec. "Ty si nedáš?" opýtal som sa starostlivo.
Tommy: "Samozrejme, že áno!" Vzal som kokosový orech, rozpolil som ho a podal mu jednu polovicu. "Ochutnaj. Je to svieže a chutné." posmelil som ho.
Adam: Poďakoval som a opatrne som to zobral to rúk. S vypätím mnohých síl som zodvihol hlavu a napil sa. A naozaj - bolo to úžasné! Sladké a pritom svieže. "Hmmm.. naozaj delikátne!" pochválil som.
Tommy: "Také niečo si ešte nevidel, čo?" zasmial som sa, tiež som sa napil. "Len jedz, všetko je tvoje." pousmial som sa.
Adam: "No hej, to nevidel.." pousmial som sa. No v tom som sa zarazil. "Ale veď si povedal, že si tiež dáš, nie?"
Tommy: Zasmial som sa. Bol tak pozorný..Ešte nikto sa ku mne takto nechoval. "Myslel som ten kokos, hladný nie som." Usmial som sa. No v tom som začul niekoho volanie "KDE SI KOCÚRIK, CHCEME SA HRAŤ!!" potom už len škodoradostný smiech.."To bude..môj brat a..jeho kamoši.." sklonil som hlavu. Fakt som mal dosť toho ich šikanovania.
Adam: Táto jeho reakcia na to zavolanie sa mi ale ani trochu nepáčila! "Deje sa niečo?" opýtal som sa starostlivo a nežne som mu vytiahol tvár nahor.
Tommy: "NO TAAK,ČIČII !!" Zacítil som strašnú úzkosť. Kedykoľvek som začul hlas tej bandy, bolo mi zle. Rozbolelo ma brucho. Naposledy čo ma chytili, kopali ma a..najhoršie na tom bolo, že to videli ostatní..S ťažkosťou som sa nadýchol. "To nič, len si robia srandu. Nerob si starosť, ja pôjdem za nimi a ty sa len spokojne najedz, vyspi sa a ja prídem. Sľubujem."
Adam: Vedel som, že sa niečo deje a že ku mne nie je úprimný. Staval sa a chcel odísť, no ja som ho chytil za ruku a zastavil ho. "Povieš mi, prosím ťa, pravdu?" Zadíval som sa hlboko do jeho nádherne hnedých očí.
Tommy: Nedokážem klamať a..to na sebe nenávidím. "Ubližujú mi a.." DOSŤ!! Povedal som si. Thomas, si silný, nerob tu zo seba slabocha. "Prepáč, ja pôjdem. Nemaj obavy." Vytrhol som sa mu a rozbehol som sa preč..Potreboval som ujsť..Nepoznal som nič lepšie, ako moje miesto..
Adam: Toto zistenie ma odrovnalo! Ubližujú mu? Kto? Prečo? A ako? Ako môže niekto ubližovať stelesnenému anjelovi?! Bol som úplne paralyzovaný. Kým som sa vrátil k sebe, bol už preč. Chcel som sa vydať za ním! Veľmi som chcel ale... nevedel som kam a navyše... nevládal som. Ledva som sa hýbal a to som ležal. Nieto ešte, aby som ho tu naháňal..!
Tommy: Čupel som medzi nejakými kríkmi..Ani som poriadne nevedel, kde som, no mal som pocit, že som ich stratil. Mýlil som sa. "TU SI !!" Zareval jeden z nich. Nedokázal som sa ani pohnúť. "UŽ LEN TAK ĽAHKO NEUJDEŠ!" "Zviažme ho.." prehlásil jeden z nich. Teraz to už bolo vážne. Ani som sa nenazdal a bol som tam sám, pripútaný k nejakej palme..Kričal som, volal som-no nikto nepočul.. Trčal som tu skoro celé dva dni..
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Zuzu Zuzu | Web | 6. january 2013 at 19:17 | React

bože chudáček maličký :(((((

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement