Walk that walk like you don't give a fuck! ;))

Láska na druhom konci 3.

5. january 2013 at 10:56 | #FeelLikeAGlitterBaša |  Láska na druhom konci
Tommy: Konečne tí muži vyšli von. "Bude v poriadku, " vyhlásil hlavný ošetrovateľ, "len potrebuje odpočinok a kľud. Je totálne dezorientovaný, no s nami sa odmietal rozprávať..kde je ten, čo ho sem priviedol?" pribehol som k ním: "JA! To som bol ja, môžem ísť za ním??" prosíkal som. "Len choď, a vysvetli mu, kde sa nachádza, povedz mu že nech sa ničoho nebojí, bude o neho postarané." Ľudia sa z okolia pomaly vytrácali, bol večer..Pomaly som vošiel dnu..
Adam: Nechal som ich, nech si robia svoju prácu. Neprestajne sa snažili so mnou komunikovať, no bez spätnej väzby. Ani som sa nesnažil. Bol som totálne vyčerpaný. Odišli a ja som si konečne vydýchol. Zavrel som oči a snažil sa zaspať. Začul som kroky. Zmeravel som. Otvoril som oči a prudko otočil hlavu smerom, z ktorého sa ku mne niesol ten zvuk. Stál tam. Zjavne ho zneistil môj prudký pohyb hlavou.
Tommy: Podišiel som bližšie. "Ahoj - teda dobrý deň..Poslali ma za vami, mám vám objasniť celú situáciu.." Posadil som sa vedľa neho a čakal na jeho odpoveď.
Adam: Chvíľu mi trvalo, kým som si spomenul, že to on mi zachránil život. Len som prikývol. Zaujímalo ma, kde som.
Tommy: "No - ste na ostrove neďaleko Indie, ostrov Dinja. Je to veľmi malé miesto...No zato je tu krásne!" usmial som sa, snažil som sa mu zlepšiť náladu. Očividne sa mi nedarilo..
Adam: Takže som sa zas až tak ďaleko nedostal, ale aspoň som tu bol v bezpečí. Pokúsil som sa o niečo ako úsmev. Ale veľkú prax som v tom nemal. Prestal som sa usmievať už ako decko a začínať s tým teraz dalo zabrať. Musel som s tou grimasou vyzerať naozaj smiešne!
Tommy: Jemne som ho pohladil po dlani. Vyzeral strašne vyčerpane.. Pozrel som sa mu do očí a pomaly som mu odhrnul jeho husté, čierne vlasy z očí. "Len spite, tu ste v bezpečí" pousmial som sa.
Adam: Prikývol som. "Môžem ťa o niečo poprosiť?" opýtal som sa ho zničený hlasom.
Tommy: "Jasné, čokoľvek" odvetil som ochotne.
Adam: "Prosím ťa... prestaň... prestaň mi vykať... znervózňuje ma to!" žmurkol som naňho a sledoval jeho šokovaný výraz.
Tommy: Dosť ma to zarazilo, čakal som, že poprosí o pohár vody, alebo niečo také.."Trocha nezvyk, no pokúsim sa" zasmial som sa. "Neprosíš si niečo na pitie? Alebo niečo pod zub?" ponúkol som mu.
Adam: Len som zakrútil hlavou. Teraz som potreboval len spánok, nič viac. "Len si pospím.." šepol som a zavrel oči.
Tommy: Pousmial som sa a pohladil ho po líci. "Kľudne". Jemne som ho hladkal po dlani až kým nezaspal. Videl som, že sa mu to páči..
Adam: Nechal som ho dotýkať sa ma. Boli mi to príjemné! Konečne som po dlhej dobe cítil ľudské teplo. Ten jeho dotyk ma upokojoval. Veľmi rýchlo som vďaka nemu zaspal.
Tommy: Spokojne zaspal.. Niekto z vonku mi dal náznak, že mám odísť. Posledný krát som sa na neho smutne zadíval a odišiel som ku svojim..Nerád som sa tam vracal...Naviac - nemohol som ani poriadne zaspať..Myšienky mi utekali za tým záhadným mužom..Neviem ani ako sa volá..
Adam: Ráno ma nezobudili ako zvyčajne teplé slnečné lúče. Tentoraz to bol skôr zhon a hluk, čo vznikal okolo mňa. Nedobrovoľne som otvoril oči a rozhliadol sa. Takže to nebol len sen!
Tommy: Zobudil som sa s nutkaním ísť za ním. Bleskovo som sa postavil na nohy, umyl som sa, obliekol som sa do voľného oblečenia a vybral som sa za ním. Už v diaľke som videl ako ho obklopuje húfa lekárov, a ďalších ľudí..Došiel som tu, no nemal som šancu dostať sa dnu. Nespokojne som zavrčal, oprel sa o jednu z pálm a čakal, čo sa tam udeje..
Adam: Hemžilo sa to tam kopou neznámych ľudí. Spoznal som nejakých lekárov zo včera a to bolo tak všetko. Zasa mali kopu otázok. Už mi to liezlo na nervy. "Kde je ten, čo ma našiel?" zaujímal som sa a ignoroval ich otázky, ktorými ma doslova zaplavovali. Vyžiadal som si ho a ďalej sa nimi nejako extra nezaoberal.
Tommy: Nervózne som vyčkával.."Áno pane, hneď tu bude," počul som z diaľky, ako sa mu niekto prihovára..Vzdal som to, vybral som sa smutne naspäť..Určite na mňa zabudol...No v tom ku mne pribehol jeden z ošetrovateľov "Tommy, ten muž ťa chce vidieť, bež za ním.." Od šťastia so mnou až striaslo. Nechal som ho tam stáť a vbehol som dnu, za ním. Ostatní sa postupne začali vzďaľovať..
Adam: Konečne tu bol! Nevedel som prečo, skrátka som potreboval cítiť jeho prítomnosť. Možno to bolo aj tým, že som ho tu ako jediného ako-tak poznal a dôveroval mu. Veď mi predsa zachránil život! "Ahoj..." šepol som, keď prišiel bližšie.
Tommy: "Ahoj.." sadol som si ku nemu na posteľ. Len na krajíček, trocha ďalej..Predsa len som sa hanbil. "Je ti lepšie?" Opýtal som sa s nesmelým úsmevom.
Adam: "Áno, je! Vďaka za opýtanie!" pokúsil som sa byť čo najmilší. "Inak, ja som Adam a ty?" Skutočne som bol zvedavý na meno môjho zachráncu.
Tommy: "To som rád," pousmial som sa "moje meno je Tommy..Tommy Joe" vykoktal som zo seba. Bol som naozaj rád, že sa cíti lepšie..
Adam: "Teší ma, Tommy.. Môžem ťa tak volať? Nebude ti to vadiť?" Bol zlatý! Bolo milé, aký bol ostýchavý!
Tommy: "Samozrejme, všetci ma tak volajú. Budem rád." mal som na neho v mysli niekoľko otázok, no nemal som odvahu.
Adam: Videl som na ňom, že je zvedavý. Však kto by aj nebol? No prišlo mi milé, že je taký nesmelý. "Mňa sa nemusíš báť!" posmelil som ho.
Tommy: On mi snáď číta myšlienky! "Nebojím sa..!" trocha som zažmúril oči..Môj typický mačací pohľad. "Zaujíma ma, z kadiaľ pochádzate?"
Adam: "Hej, to vidím..." zaškeril som sa. "Niečo sme si už o tom vykaní hovorili, nie?" povedal som s povzdychom.
Tommy: "Och, prepáč ja..no proste pôsobíš na mňa tak..dospelo, tak nadriadene. Tu nadriadeným a starším vykáme bežne." Trocha som zacítil červeň na lícach.
Adam: "To je v poriadku..." prikývol som. "Ale nie som zasa až taký starý, mám len 25." poznamenal som. "Pýtal si sa, odkiaľ som, však? Som z Anglicka presnejšie povedané z Londýna."
Tommy: O tom mieste som počul. Strašne ma to fascinovalo.."Naozaj? Tam som vždy túžil ísť.." povzdychol som si "ale čo už..Je to tam pekné? Počul som, že ste bohatá krajina."
Adam: "Je to tam nádherné! No, tak si počul správne! Sme totiž jedna z najväčších a najbohatších veľmocí moderného sveta!" prehlásil som hrdo. "A... možno raz by som... mohol by som ťa tam zobrať keby si chcel.." Ani sám neviem, prečo som bol k nemu taký milý. Možno mi ho bolo len ľúto.
 

1 person judged this article.

Comments

1 LambertGirl LambertGirl | Web | 5. january 2013 at 11:32 | React

:-D Už se těším na pokračování ;)

2 Zuzu Zuzu | Web | 5. january 2013 at 22:56 | React

Tommě musí mít radost, že se k němu konečně někdo chová hezky :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement