Walk that walk like you don't give a fuck! ;))

Hospital Love 5.

5. january 2013 at 1:14 | #FeelLikeAGlitterBaša |  Hospital Love
No, po sto rokoch nový článok.. O.o to je pocit!! O.o :D
 
Ráno som sa zobudil s prekrásnym pocitom z toho sna.
Snívalo sa mi, že sme boli s Adamom niekde na pláži. Behai sme, smiali sa, šantili vo vode... Slnko už zapadalo a pláž bola prázdna. Boli sme tam už len ja a on. Boli sme vo vode. Práve sa ma snažil chytiť, keď zakopol a spadol. Hrozne som sa na ňom začal smiať. Mokré vlasy mu padali do očí a on všade okolo seba prskal slanú morskú vodu. Zrazu už stál pri mne a pevne ma držal v náručí. "Mám ťa!" šepol a privinul si ma tesnejšie k telu. Rukami som ho objal okolo krku a čakal. Potom ku mne naklonil hlavu a nežne ma pobozkal. Bol to neskutočne zvláštny, no nádherný sen a ja som zatúžil po jeho naplnení.

Obzrel som sa okolo seba. Ako som očakával - v izbe som bol sám.
Otvorila sa dvere a dnu vstúpila mladá štíhla a vysoká sestrička s dlhými havraními vlasmi v cope a širokým úsmevom na perách.
"Aaaaa... Pán Koskinen! Vy už ste hore?" prihovorila sa mi milo. "Ako vám je? Už je lepšie?" rovnako milo sa usmiala.
Prikývol som. "Áno, už mi je dobre, ďakujem." tiež som na tvári vyčaroval úsmev. "Prepáčte a kde je Margaret a pán doktor Lambert?" neodpustil som si otázku.
Pousmiala sa. "Margaret šla domov. Večer sa vráti. Zatiaľ sa o vás budem starať ja. A pán doktor? Neviem, ale nebude ďaleko. Ešte pred chvíľou som ho totiž videla motať sa po chodbách. Na to, že tu bol celú noc vyzeral oddýchnuto..." mykla plecami.
"Ozaj, ja som Andy!" s smevom mi podala ruku.
"Sauli." usmial som sa a potriasol jej ňou.
Opäť sa otvorili dvere.
Tentoraz však vstúpil doktor.
Musel som sa veľmi ovládať, aby som celý naradostený nevykríkol jeho meno, no nadšený úsmev som neovládol.
"Dobré ráno, Andy!" zaželal s úsmevom.
"Aj vám, pán doktor!"
"Koľkokrát ti mám opakovať, aby si ma oslovovala krstným menom a tykala mi?" zakrútil hlavou a pousmial sa.
"Prepáč! Zvyk... No nič, ja už pôjdem.. Zatiaľ sa majte! Obaja..." Venovala mi posledný milý úsmev a odišla.
Adam sa za ňou ešte chvíľu pozeral a keď sa uistil, že je dostatočne ďaleko, otočil sa na mňa a pristúpil bližšie k mojej posteli.
"Ako sa cítiš?" opýtal sa s nežný úsmevom.
"Už dobre." usmial som sa.
Lepšie som sa zahľadel na jeho tvár a všimol si jemných kruhov pod očami.
"Spal si ty vôbec?" opýtal som sa ustarostene.
Zasmial sa.
"Čo je?"
"Nič len... je milé, že sa staráš, aj keď by to malo byť naopak..." povedal s úsmevom a pevne stisol moju ruku.
Trošku som sa začervenal. Došlo mi, ako trápne to muselo vyznieť.
Sadol si vedľa mňa na posteľ.
S vážnou tvárou prikývol. "Ale nespal som moc dlho. Chvíľu som tam ešte sedel a pozoroval ťa, ako spíš a nakoniec som sám zaspal. Už som bol dosť unavený, to preto..." pousmial sa.
Musel som sa usmiať. "Snívalo sa ti niečo?"
Zakrútil hlavou. "Ale tebe sa muselo!" zasmial sa.
"A-ako to vieš?"
"Prehadzoval si sa na posteli a mrmlal niečo o tom, že je voda studená, či čo..." odpovedal s úsmevom. "Nemysli si, že sa mi podarilo spať celú noc!" dodal, keď si všimol môj opýtavý výraz.
Chvíľu sme jeden na druhého bez slova pozerali.
Adam sa postavil. "Tak ja už pôjdem... Keby si niečo potreboval, zavolaj!" Otočil sa a chcel odísť, no ja som ho chytil za ruku a zastavil.
"Počkaj! Nechcem, aby si šiel!" prosebne som sa naňho zadíval.
"Musím!" usmial sa a pohladil ma palcom po chrbte ruky. "Ešte sa vrátim, neboj sa!" žmurkol na mňa a odišiel.
Vzdychol som si a zavŕtal sa hlbšie do matraca. Založil som si ruky na prsia a snažil sa hypnotizovať dvere, akoby to malo zariadiť, že niekto príde.
No čuduj sa svet!- Zabralo to!
Zrazu sa otvorili, no.. fajn... rozdrapili dvere a dnu trhol Tommy.
"Kroť sa trochu! Veď nehorí!" zakričal za ním známi ženský hlas.- Alexa.
"Ako malé dieťa!" hromžila.
"Nepindaj furt! Nie si moja mama, ale frajerka! Aj keď sa tak dakedy správaš!" šomral.
"To fakt spolu chodíte už tak dlho, že sa tak k sebe správate?" zabrdol som do nich.
Obaja na mňa prekvapene pozreli. "TOMMY!!" vykríkli jednohlasne.
"Jak sa máš, brácho?" usmial sa Tommy a pribehol ku mne. Pevne ma objal.
"Na to, že ležím v nemocnici prekvapivo dobre!" usmial som sa a potľapkal ho po chrbe.
"Ehm, ehm!" ozvalo sa spoza Tommyho.
Ustúpil a uvilnil tým cestu nedočkavej Alexe, ktorá sa na mňa okažite vrhla.
"Chýbal si nám! Ani nevieš ako sme sa o teba báli!" šepkala.
Po chvíli sa odtiahla a uškrnula. "Keď sme sem včera doši a dozvedeli sa, čo sa ti stalo a že si v kóme, Tommy sa rozreval ako malý..."
"TO NIE JE PRAVDA!! KLAME! NEVER JEJ ANI POL SLOVA!!" kričal Tommy.
"Ale je! Aj ten pán Lambert mi to potvrdí! Si mu tam plakal na rameni!" stála si Alexa za svojím.
"Čo vám môžem potvrdiť?" vstúpil do miestnosti s úsmevom.
"Že tu včera Tommy plakal ako malý!" uškrnula sa.
Adam sa len zasmial, no neodpovedal.
"Všetko v poriadku, pán doktor?" zmenil rýchlo tému Tommy.
"Áno, len som prišiel skontrolovať pána Koskinena. Sestra totiž zabudla zapísať do karty." usmial sa.
'Pána Koskinena?! Ako zrazu!' zamračil som sa. No nahlas som to nepovedal. Toto si s ním však ešte vybavím!
"Nenechajte sa rušiť!" dodal ešte stále s úsmevom. Pristúpil bližšie a začal opisovať nejaké číselká z prístrojov rovnako, ako to včera spravila Margaret. Ale jedno mi nedalo - prečo by sem neposielal sestru, ale došiel sám?! Na to som mal jediné vysvetlenie - chcel ma vidieť! A možno som si to len namýšľal...
Alexa s Tommym si sadli do kresiel a začali sme sa rozprávať. Čas od času som nenápadne skontroloval Adam, ktorý sa hral, že je zaujatý prácov a skoro vždy sa usmieval. Niekedy sa nám pohľady dokonca na krátky okamžik stretli.
Adam dozapisoval a chcel odísť, no zastavil om ho: "Počkaj...te!" rýchlo som to uhral na vykanie. Bolo mi to až neprirodzené... teraz...
Adam sa na mňa otočil s opýtavým výrazom.
"Nechcete sa k nám pripojiť? Ak teda nemáte nič lepšie na práci.." navrhol som a usmial sa. Musel som sa veľmi premáhať, aby som bol schopný mu vykať.
Kútikom oka som si všimol pohľady, čo si vymenili Alexa s Tommym. Rýchlo som ich preto schladil karhavým pohľadom. Tommy na to reagoval úsmevom typu 'len sa nehraj!'. Nanešťastie ma poznal až príliš dobre.
"Rád, ak vám to teda nebude vadiť.." pozrel na Tommyho s Alexou.
"Nie... vôbec.. sadnite si..." vykoktali dvojhlasne.
Keďže už nebolo voľné žiadne kreslo, sadol si ku mne na kraj postele. Sadol si niekde do stredu a keďže som práve ležal naboku a rukou si podopieral hlavu, druhú som mal voľnú a tou som ho mohol pekne nenápadne škrabkať po chrbte. Keby som sa však k tomu skutočne dokopal. Ale popravde som sa tak trochu bál to urobiť. Predsa len mohol reagovať všeliako.
Adam sa spočiatku do rozhovoru moc nezapájal, ale potom to už šlo dokonca si už s Alexou a Tommy potykali.
Nakoniec som sa odhodlal a začal Adama jemne a hlavne nanápadne škrabkať na chrbátiku. Najprv sa trochu napol, no napokon sa uvolnil a niekedy som mal pocit, že dokonca počujem, ako tichúčko a spokojne pradie.

Alexa vstala. "Počúvajte skočím nám všetkým po kávu.." usmiala sa. "Tommy, poď so mnou!" chytila ho za ruku a ťahala preč. Najprv sa vzpieral ale stačil jeden jej 'nenápadný' pohľad na posteľ a hneď sa mu to zdalo ako dobrý nápad.
V izbe sme zostali s Adamom samy.
Prešiel som rukou vyššie na Adamovom chrbte aa ďalej ho škrabkal.
"Čo to stváraš?" zapriadol s privretými očami a spokojným úsmevom na perách.
"Škrabám ťa, necítiš?"
"Tak som to nemyslel..." zasmial sa. "Prečo to robíš?"
Pokrčil som plecami. "Len tak.. Prečo nepáči?"
"Ale nie, páči... Ja len... nechápem to..."
"To ani ja..." Zasmiali sme sa. "Adam?"
"Áno?" pozrel na mňa.
Prestal som ho škrabkať. "Čo to náhle vykanie a oslovenie 'pán Koskinen'?" zatváril som sa dosť dotknuto.
"Predpisy.." vzdychol si a zvesil hlavu.
Opäť som ho začal škrabkať. Usmial sa a privrel oči. Spokojne zapriadol. "Máš zlaté ruky!"
"Tak vďaka!" zasmial som sa.
O chvíľu sa tí dvaja vrátili aj so štyrmi kávami.
"Páli, páli, páli..." fňukal Tommy.
"Však niečo musíš vydržať!"
"Tebe sa to hovorí! Ty sa tým ale živíš!" hundral ďalej. Vošiel a rýchlo položil dve kávy na stolík. "Ešte že sme v nemocnici! Tu mi tie popáleniny aspoň ošetria!"
Musel som sa zasmiať. Tommy vždy rád preháňal a zveličoval! Alexa len zakrútila hlavou.
"Tu máte!" usmiala sa na mňa a Adama a podala nám kávu. "Aha! Oni nešomrú, ako ty!"
"Tak ale Sauli sa tým tiež živí!" bránil sa Tommy.
"A čo Adam?" uškrnula sa.
"To sa nehrá!" zamračil sa Tommy a urazane si sadol do kresla.
"Ale no! Nedurdi sa!" usmial sa Alexa a dala mu pusu na líce.

Ešte dlho sme tam sedeli, popíjali a rozprávali sa. Až keď Tommy s Alexou chceli odísť nastali komplikácie.
Zrazu mi začalo byť hrozne teplo. Adam sa už s nimi lúčil pri dverách.
"Otvorte tu niekto okno, je tu príšerné teplo!" zakňučal som.
Adam sa na mňa vystrašene pozrel a pristúpil ku mne. Priložil mi ruku čelu, no potom ju rýchlo stiahol.
"Čo sa deje?" vyzvedal Tommy.
"Preboha! Veď on horí!" povedal Adam vydesene. "SESTRA!!" zakričal.
Začalo mi byť hrozné teplo. Zrazu som videl všetko nejasne. Ako vo sne.
"Adam..!" šepol som omámene.
Pribehla Andy. "Čo sa deje?"
"Dones elektrickú deku a nejakú obklady! Musíme ho schladiť!" rozkázal.
To všetko som však vnímal len okrajovo.
Andy v zápätí zasa odbehla.
"Radšej chodte! Ja sa už oňho postarám!" prikázal Alexe a Tommymu.
"Bude v poriadku?" nedal sa Tommy.
"Bude, len už hoďte!"
"Poď, Tommy!" ťahala ho Alexa preč.
Teplota stále stúpala. Už som začínal blúziť a takmer som nerozoznal realitu od sna. Teda... nevedel som presne, či je toto tu sen, alebo nie.
"Adam..." oslvil som ho nie celkom pri zmysloch.
"Budeš v poriadku, Sauli! Len vydrž!" zovrel moju horúcu ruku.
"Vieš čo sa mi snívalo?" pokračoval som omámene. "Ja ti to poviem!- Boli sme na pláži a šantili sme vo vode. A už slnko zapadalo a ostali sme tam len ja a ty a bolo tam vskutku nádherne!" Cítil som, ako sa viac a viac prehrievam.
"A ty si ma naháňal a spadol si, no potom si ma chytil." pokračoval som a nebral dojem na jeho prestrašený a ustarostený výraz. "No, a keď si ma chytil, pevne si ma objal a pobozkal... Nevyskúšame si to?" zatváril som sa laškovne.
Adam sa zatváril ešte vydesenejšie. Ruku priložil na moje spotené čelo. "Toto nie je dobré! Toto vôbec nie je dobré! Teplota stúpa!" šomral si pre seba. "Andy? Kde si toľko?" zakričal smerom ku dverám.
"Už idem!" vrútila sa dnu. "Ale chvíľu trvalo, kým som to všetko pozháňala!"
Zacítil som na čele studený obklad a nespokojne zafunel. Potom sa mi všetko totálne rozmazalo, zvuky zoslalbly a nakoniec ostala už iba tma a ticho. Opäť som stratil vedomie...
 

1 person judged this article.

Comments

1 LambertGirl LambertGirl | Web | 5. january 2013 at 12:14 | React

Ježiši, chudáček :-( Tommy má v téhle povídce strašně milou povahu ♥ :3

2 Arya Flowerny Turner Arya Flowerny Turner | Web | 6. january 2013 at 21:35 | React

Pri tom "máš zlaté ruky" som si predstavila, čo všetko by nimi ešte dokázal Adamovi robiť <3
A Sauli je macher, že v stave horúčky flirtuje :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement