Walk that walk like you don't give a fuck! ;))

Hospital Love 9.

8. january 2013 at 23:10 | #FeelLikeAGlitterBaša |  Hospital Love
Zobudil som sa až ráno.
Adam bol schúlený v klbku a spal na kresle. Bol rozkošný! Musel som sa usmiať.
Natiahol som k nemu ruku a jemne ho chytil za tú jeho.
Adam sa strhol a prudko otvoril oči.
Úsmev sa mi ešte viac rozšíril. "Prepáč! Nechcel som ťa zobudiť!"
Usmial sa na mňa a pretrel si oči. Potom sa trochu ponaťahoval. "To nič! Aj tak som už mal byť hore..." povedal zachrípnuto.
Postavil sa a kreslo vtlačil na pôvodné miesto. Ešte raz sa natiahol a pristúpil ku mne.
"Vyspal si sa dobre?" opýtal sa s úsmevom.
Prikývol som. "Hej, dobre... a ty?"
"Dvakrát pohodlnéto nebolo, ale nesťažujem sa..." usmial sa a pohladil ma po líci. Potom sa ku mne naklonil a jemne ma pobozkal.
Do izby vošla Andy. "Takže, ako sa-" zastala a mierne zalapala po dychu.
Adam sa odtiahol a s úsmevom sa k nej otočil. "Prišla si skontrolovať Sauliho?"
"Ja.. a-a-ano... ale.. ako vidím, prišla som v nevhod..." vykoktala neiste a začervenala sa.
"To je v poriadku..." usmial sa na ňu. Potom sa otočil ku mne. "Ešte ťa prídem pozrieť... Zatiaľ to tu zvládneš aj bezo mňa?" opýtal sa nežne a pohladil ma po líci.
"Jasné, len choď!" usmial som sa. Chytil som mu ruku a do dlane mu vtlačil bozk.
Adamovi sa úsmev rozšíril ešte väčšmi. "Tak ja idem..." povedal a pomaly odišiel.
Andy tam ešte chvíľu neiste stála a vyjavene na mňa zízala.
"Čo je?" povedal som so smiechom po chvíli.
"N-nič..." vykoktala. "Ja... prišla som ťa skontrolovať... Nechcela som vás v-vyrušiť..!"
"To je v poriadku.." zasmial som sa. "Však v podstate o nič také ani nešlo... Kým si to ty, je ešte dobre..." usmial som sa.
Ona mi úsmev neisto opätovala. "A... ako si sa vyspal? Už ti je lepšie?"
"Hej, hej... je mi dobre a vyspal som sa priam skvele..." usmial som sa. 'Keď bol pri mne Adam, inak to ani nešlo..' dodal som ešte v duchu.
"To je dobre.." usmiala sa. "Nepotrebuješ niečo?"
"Nie, nič, vďaka.. Alebo... Vlastne... Dal by som si niečo pod zub.." povedal som neiste.
"Jasné, hneď to bude... Len ešte zapíšem nejaké údaje do karty.." pousmiala sa.
Len som prikývol a pozoroval som ju, ako zapisuje číselá do karty, ako vždy.
Po chvíli dozapisovala, usmiala sa na mňa a odišla.
Pozrel som sa na hodinky. Bolo už niečo po jedenástej. 'Fúha! Nemyslel som si, že už je toľko... Asi preto som taký hladný...' pomyslel som si.
O chvíľu sa vátila Andy. Pred sebou tlačila vozík s podnosom s jedlom. Bol na ňom vyprážaný syr s hranolčekmi a tatarkou.
"Hmm.. Mňam! To je dobrota!" usmial som sa.
"Ako vidím, už si riadne hladný!" usmiala sa aj Andy.
"To veru som! Tuhú stravu som nemal ani nepamätám!" zasmial som sa.
"Tak nech ti chutí!" zaželala mi.
"Ďakujem!"
Len prikývla. "Ja zatiaľ pôjdem. Keby si niečo potreboval, zavolaj!"
Prikývol som s úsmevom. Potom odišla a nechala ma najesť sa.
S chuťou som sa do toho pustil.
O chvíľu to celé už bolo vo mne.
Nikdy som si nemyslel, že mi obyčajný vyprážaný syr urobí takúto radosť!
Keď som dojedol, do izby vstúpil Adam.
'Skvelé načasovanie!' usmial som sa v duchu. No úsmev sa mi odzrkadli aj na tvári.
"Chutilo ti?" usmial sa a kývol smerom k prázdemu tanieru.
"Áno! Bolo to skvelé! Konečne niečo v celku!" zasmial som sa a on so mnou.
Adam pristúpil bližšie a odsunul vozík. Čupol si k posteli, zložil si na ňu ruky a oprel si o ne hlavu.
Natiahol som k nemu ruku a pohladkal ho po líčku. Spokojne privrel oči.
Naklonil som sa k nemu a nežne ho pobozkal.
Zasmial sa. "Ak sem vojde Andy a uvidí nás, tentokrát asi dostane infarkt.."
Mykol som plecami. "Mala by si začať zvykať!" uškrnul som sa.
Opäť sa zasmial. "Možno máš pravdu..." No potom zvážnel. "Možno by sme to ale mali obmedziť na minimum, kým ťa neprepustia..."
"A to bude trvať koľko?"
"Ak sa nič neskomplikuje, tak do dvoch týždňou by ťa mali pustiť..."
"DVA TÝŽDNE?!" vykríkol som.
"No tak, no tak! Pšt-pšt!" pritlačil mi ukazováčik na pery. Potom ho stiahol a kráko ma pobozkal. "Nehovorím predsa, že sa k sebe budem správať, akoby som bol fakt len tvoj doktor a ty len môj pacient! Iba hovorím, že by sme to mali obmedziť.. Hm?" usmial sa a nežne mi prešiel rukou po líci.
Vzdychol som si. "A mám na výber?"
"Sauli, no tak! Neber to tak! Ber to len ako skúšku! Ani sa nenazdáš a nebudeme sa musieť toľko krotiť!" povzbudivo sa usmial.
"Ani by som nepovedal..." odfrkol som.
"A to už prečo?" zachmúril sa.
"Lebo si veľa v práci a nebudeš mať a mňa moc času..."
Zasmial sa. "Zlato, v práci som takto dlho len odkedy si tu ty... Inak tu nie som dlhšie ako dvanásť hodín!" usmial sa.
"Takže... si tu vlastne kvôli mne?" zažiaril som.
Len sa usmial a prikývol.
Pobozkal ma na čelo a postavil sa. "Zvládneš to? Chvíľku si držať trochu odstup?"
"Pokúsim sa, ale nič nesľubujem!"
Prikývol a usmial sa. "Ak ti to pomôže, nebudem tu tak dlho... Myslím, že tak to bude pre oboch jednoduchšie..." pousmial sa.
Zatváril som sa dosť smutne.
"Ale no! Hlavu hore! Budem sem chodiť, len tu nebudem tak dlho.. a často. Aby to ani jedného z nás nedráždilo.." pousmial sa. "Ja by som to bez teba nevydržal!" šepol.
Po tej poslednej vete som sa musel usmiať aj aj. "Tak dobre teda... Ale sľúb mi, že hneď ako ma pustia, niekam spolu pôjdeme!"
"Samozrejme! Už sa neviem dočkať!" usmial sa. "Zatiaľ si rozmysli, kam chceš ísť... Alebo... mal by som jeden nápad..." lišiacky sa usmial.
"Aký?" opýtal som sa opatrne.
 

3 people judged this article.

Comments

1 Arya Flowerny Turner Arya Flowerny Turner | 9. january 2013 at 22:11 | React

dva tyzdne? si robis haluz... -.-'

2 LambertGirl LambertGirl | Web | 11. january 2013 at 22:04 | React

Děláš si humor? Dva týdny? Chci to vidět... -_-'

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama