Walk that walk like you don't give a fuck! ;))

Hospital Love 7.

5. january 2013 at 23:46 | #FeelLikeAGlitterBaša |  Hospital Love
(Sauli)
Začal som vnímať zvuky. Najprv len okrajovo, rozmazane, nejasne... Akoby bol ich tdroj odo mňa hrozne ďaleko, no postupne začali silnieť a zaostrovať sa.
Začul som smiech.
Opatrne som otvoril oči a snažil sa zaostriť na tri osoby predo mnou. Najprv som videl len nejasné obrysi, siluety. No nakoniec sa mi podarilo zaostriť.
"Adam?" hlesol som.
Celé osadenstvo skladajúce sa z Adama, Alexi a Tommyho stíchlo a vytrieštilo na mňa oči.
Adam ku mne najprv neveriacky natiaho ruku a pohladil ma ňou po líci.
"Sauli?" šepol, akoby ma až teraz spoznal.
Jemne som mu tú ruku stisol a usmiali sme sa jeden na druhého.
"Ako ti je?" prerušil nás z nežnej chvíľky Alexin starostlivý hlas. Potom ku mne pristúpila, nahla sa a jemne ma objala.
"Už lepšie.." usmial som sa.
"Bála som sa o teba!" šepla.
Po chvíli sa odtiahla a to sa už ku mne prirútil Tommy.
"Brácho, toto mi už nerob!" pritisol sa ku mne. "Lebo skončím v márnici!" zasmial sa.
"Tommy?" prerušila krátke ticho Alexa. "Mali by sme už ísť!" láskyplne ho pohladila po chrbte.
"Čo? Už? Veď sa len teraz prebral!" bránil sa Tommy.
"No veď! Mal by mať pokoj a odpočívať! O taká dva-tri dni, keď naberie energiu prídeme... Hm?"
"Čože?! Dva-tri dne?! To v žiadnom prípade!" vykríkol Tommy a otočil sa k nej.
"Tommy, aj ty by si si mal oddýchnuť! Budem v pohode, neboj! Adam sa o mňa postará! Som v dobrých rukách!" presviedčal som ho.
Adam nepovedal ani slovo. Len, ako zvyčajne, sedel vedľa mňa na posteli.
Tommy nakoniec ustúpil a nešťastne s Alexou odišiel.
"Aj ty si sa o mňa bál?" opýtal som sa, keď už boli preč.
Usmial sa na mňa. "Takmer som umrel od strachu!" šepol a začal ma hladiť po líci.
Spokojne som privrel oči a usmieval sa. "A to by ma potom strážil, keby si urel?" pousmial som sa.
"Koľko som bol vlastne mimo?" opýtal som sa po chvíli.
"Tri dni.." odpovedal Adam bez mrknutia oka. "Nechcel som sa od teba ani pohnúť!" priznal napokon.
Natiahol som sa k nemu a objal ho. Najprv bol trochu v šoku, ale nakoniec si ma privinul ešte bližšie.
"Sauli? Čo všetko si z vtedy pamätáš?" trochu sa poodtiahol a zahľadel sa mi do očí.
"Neviem... Viem len, že mi bolo hrozné teplo..." odpovedal som zamyslene.
Adam len prikývol. "Pamätáš si ten tvoj sen?"
"Prečo sa pýtaš?" odpovedal som mu vyľakane na otázku otázkou.
"Lebo si mi o ňom hovoril..." zasmial sa. No vážne dodal: "A hovoril si, že by si ho chcel naplniť..."
Naprázdno som prehltol. "Ja... no.. vieš..." koktal som zmätene.
"Nepotrebujem vysvetlenie..." zasmial sa. "Len chcem vedieť, či si to povedal len preto, že si mal teplotu a blúzil si, alebo to len vďaka tomu vyšlo na povrch?" nežne sa usmial a pevne zovrel svoju ruku v mojej. Jeho láskyplný úphľad ma upokojoval. Neodvážil som sa čo i len pomyslieť na klamstvo!
"No... pravdou je... pravdou je, že... že... že som to myslel vážne!" vykoktal som. "Phrával som sa s tou myšlienkou už pred tým, ale bál som sa ti to povedať, lebo... no... lebo sa... lebo sa mi páčiš, ale neviem, či aj ja tebe..." priznal som a do tváre mi vstúpil rumenec. Sklopil som zrak a pre istotu aj hlavu. No Adam mi ju nadvihol a donútil ma pozrieť sa naňho.
"Sauli?" oslovil ma váhavo. Prepadla ma panika. Začal som sa hrozne báť a snažil sa potlačiť prichádzajúcu triašku.
"Mal by si niečo vedieť..!" pokračoval mučivo pomaly. "Ty... popravde... tiež sa mi páčiš, len... je tu jeden problém..." pokúsil sa o niečo ako úsmev.
"Aký?" opýtal som sa nervózne.
"Som tvoj doktor..." vzdychol. "...a preto by bolo neetické, keby sa medzi nami niečo... no, vieš... stalo..." povedal sklesnuto.
"Takže... keby si nebol môj doktor tak... tak by niečo... niečo by možno aj bolo?" opýtal som sa s malou dušičkou.
"Áno, keby..." pousmial sa.
"Takže v podstate stačí, ak sa vyzdraviem a odídem a môžeme..." nedokončil som. Adam mi to nedovolil.
Uväznil totiž moje pery v nežnom bozku.
"Čo to..? Veď si hovoril..." čudoval som sa, keď sa odtiahol.
"Hej, hovoril... JE to neetické, ale... koho to zaujíma?" usmial sa. "Tak, či tak odtiaľto o chvíľu odídeš, tak na čo sa tu budeme hrať, že?" žmurkol na mňa. "Len pred ľuďmi sa budeme musieť hrať, že nič... Aspoň kým si tu... Myslíš, že to zvládneš?" pohladil ma po líci. Na tvári mu stále hral nežný úsmev.
"Hej!" prehlásil som sebaisto.
Adam len s úsmevom prikývol a potom sa ku mne naklonil po ďalší sladký bozk, ktorý som mu s radosťou dal.
 

1 person judged this article.

Comments

1 LambertGirl LambertGirl | Web | 6. january 2013 at 9:53 | React

To je sladké :3 oni jsou hrozně roztomilý pár, já si to umím úplně živě představit.. :-)

2 Arya Flowerny Turner Arya Flowerny Turner | Web | 6. january 2013 at 21:52 | React

Ou, nech Saulúš vyzdravie! Stále mám strach že ich načapá niekto, kto to neberie tak dobre ako Margaret a Tommy s Alex...

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement