Walk that walk like you don't give a fuck! ;))

Hospital Love 13.

25. january 2013 at 1:23 | #FeelLikeAGlitterBaša |  Hospital Love
Áno, áno! Vidíte správne! Skutočne vás zrak neklame a ja som po nekonečne dlhej dobe dokončila ďalšiu HL! :3
A vážte si to! -.-' Kvôli dokončeniu tejto časti som sa vzdala svojho milovaného spánku! O.o
Len by som chcela pridať menšie upozornenie, že je to dosť... no... možno to nie je celkom realistický rozchod, ale
chcem upozorniť na to, že ja som s nikým nikdy nechodila a tým pádom sa ani nerozchádzala, takže to berte
trochu... s rezervou... možo nadhľadom... 
Ďakujem za pochopenie :DD a nebolo by odveci, keby som si konečne po sto rokoch prečítala aj nejakú 
kritiku na HL.. O.o

Všimol si, že som hore. Hneď ku mne pristúpil. "Ahoj, láska." usmial sa, naklonil ku mne a chcel mi dať pusu.
Odvrátil som sa a tým ho zastavil.
Prečo to musí robiť ešte ťažším, než to je?!
Ale nemôžem mu to vyčítať! On o tom ešte nič nevie. A neni mi dvakrát do toho, aby som mu to povedal. Vyzerá tak šťastne a spokojne, že ma vidí...
Milujem ho tak veľmi!
Konečne som našiel lásku a hneď o ňu musím aj prísť... Prečo?! Nie je to fér!
Niektorí ľudia si lásku nezaslúžia a aj tak ju majú. Iní sú ochotní pre ňu spraviť čooľvek a práve tí sú nútení vzdať sa jej!
"Deje sa niečo, Sauli?" reagoval na moju odťažitosť. Vyzeral dosť ustarostene.
Nechcel som to spraviť! Nechcel som to sončiť, ublížiť jemu aj sebe, vidieť v jeho očiach bolesť spôsobenú mnou, zlomiť mu srdce, zičiť ho... Ja to nedokážem!
Celý zvyšok môjho liečenia na mňa bude nenávistne pozerať. Alebo... ani nie. Radšej ma nebude chcieť vôbec vidieť. Budem mu úplne ukradnutý. Radšej na mňa zabudne...
A možno aj dobre urobí... Ja som nemal nič, čo by som mu mohol ponúknuť. Iba ak svoje srdce a seba, ale... Srdce som mu už dal, tak čo?
Má moje všetko... On totiž je moje všetko!
"Adam, ja..." nevedel som, čo mu mám povedať. A aj keby... nedokázal som to!
"Čo sa deje?" opýtal sa vystrašene. Sadol si ku mne a pevne stisol moju ruku.
Pevne som zavrel oči.
Rýchlo som vymanil ruku z jeho zovretia a spravil som to skôr, než som stratil aj ten malinký kkúsoček odhodlania ukončiť to, čo som v sebe mal.
"Sauli, robíš mi starosti, o čo ide?!" Tentoraz sa mu v hlase zračila až panika. Opäť sa pokúsil o nejaký fyzický kontakt, no ja som sa tomu vyhýbal ako sa dalo.
"Adam, rozmýšľal som..." začal som napokon.
"Nad čím?"
"Nad nami, nad tým incidentom s tvojou šéfkou..."
"A?" nechápal.
"Myslím si, že má pravdu... Nemali by sme.... Ja.. nechcem, aby si kvôli mne o niečo prišiel, alebo aby si sa niečoho musel vzdať... Adam, bude lepšie, ak to skončíme..." povedal som neveselo.
"A-ako 'skončíme'?" zhrozil sa Adam.
"Normálne - rozídeme sa, zabudneme na všetko, mňa o chvíľu pustia a už sa nikdy neuvidíme..."
Ani som si nemyslel, že to pôjde takto ľahko zo mňa, a že budem vedieť nájsť tie správne slová... Väčší problém však bol, ako to Adam bral...
Najprv na mňa nechápavo hľadel, no potom sa začal nekontrolovateľne smiať. "Dostal si ma, Sauli! Naozaj! Na chvíľu som ti to aj veril..! Ani nevieš ako mi odľahlo! Fakt som sa bál, že sa niečo deje..." usmial sa a pokúsil sa ma opäť pobozkať, no ja som sa zase odvrátil.
"Lenže ja to myslím vážne!" šepol som temne.
"Sauli, to.. to nemôžeš myslieť vážne! To skrátka nejde!" zhrozil sa Adam.
Zakrútil som hlavou. "Adam, ja to myslím vážne! "Milujem ťa a preto..."
"A preto čo?! Preto ma posielaš do čerta?! Sauli, ak ma nechceš, povedz mi to rovno!"
"Adam, tak to nie je! Ja.. milujem ťa, ale.."
"To 'ale' bolí!" zavrčal a pevne zavrel oči.
"Adam, ja nechcem, aby si kvôli mne o niečo prešiel, alebo aby si sa niečoho musel vzdať!"
"Tak prečo potom odo mňa žiadaš, aby som sa vzdal teba?" zamračil sa.
"Adam, ja.." zarazil som sa. Na toto som fakt odpovedať nedokázal. "Chcem to!" povedal som tvrde. "Chcem sa s tebou rozísť!" zaklamal som. Pri týchto slovách sa mi do očí drali slzy, no ja som ich potlačil. Hovoril som to s kamennou tvárou. Nechcel som, aby odhalil moju lož! Potom by s tým za žiadnu cenu nesúhlasil a skutočne by dal výpoveď alebo dostal padáka!
"Č-čo?" vyvalil na mňa oči.
"Počul si dobre! CHCEM sa s tebou rozísť!" klamal som ďalej.
Samozrejme, že to nebola pravda! V živote by som sa s ním dobrovoľne nerozišiel! Miloval som ho! A to som vedel už teraz. Spravil by som preňho čokoľvek! A toto... Či si to uvedomoval alebo nie, bolo to pre jeho dobro!
"Sauli" hlesol. Znelo to napoly zaskočene a napoly zúfalo.
Veľmi som sa držal, aby som ho tam hneď nezačal upokojovať a uisťovať, že to tak nie je, že chcem byť len a len s ním. No nemohol som! Dohoda znela, že ja sa ho vzdám a jemu zostane práca. A tak to bude lepšie!
Pri práci nie je riziko, že mu jedného dňa zlomí srdce presne tak, ako som to teraz robil ja.
"Prepáč, ale je to tak! Chcem sa rozísť a bodka!" prehlásil som neústupne.
Zachmúrene sa zodvihol z mojej postele. Prikývol: "Dobre teda. Rozídeme sa!"
Už som si myslel, že je po všetkom, že odíde a všetko bude... tak ako má byť? Skutočne to takto má byť?
Adam sa na pol ceste ku dverám ešte ku mne otočil: "Sauli, nerobím to preto, že chcem! Robím to preto, lebo verím, že keď niekoho skutočne miluješ, mal by si spraviť všetko preto, aby bol šťastný aj na úkor tvojho vlastného šťastia.. A ak chce ísť, mal by si ho nechať ísť. Ak ťa tiež miluje, vráti sa! A ak nie, tak by to bola iba strata času.."
Po tom výroku opustil moju izbu.
Neviem, kam šiel, no mal som chuť sa za ním rozbehnúť a hodiť sa mu okolo krku, vybozkávať, povedať, ako strašne ho milujem, čo pre mňa znamená a že ho nechcem už nikdy stratiť... No nemohol som!
Och, Bože! To čo povedal... Akoby som to nerobil preňho, akoby som to robil dobrovoľne...
Keby tak poznal pravdu... No to som si dovoliť nemohol! Nemohol som si dovoliť povedať mu, ako je to v skutočnosti!
Zlomil som srdcia nám obom, no nikdy som to tak nemyslel! Chcel som len, aby sa kvôli mne ničoho nemusel vzdávať! Akosi mi to nevyšlo... Kvôli mne sa totiž musel vzdať mňa..!
Otočil som sa chrbtom ku dverám a stočil som sa do klbka. Spustil som tichý plač.
Tak takýto je to pocit, keď v priebehu jednej sekundy prídete o všetko, na čom vám kedy skutočne záležalo?
Neprial by som ho skutočne nikomu! Bolo to to najhoršie, čo len mohlo byť! Cítil som sa byť taký malý, bezmocný a.. bez neho stratený a zraniteľný... osamelý....
To všetko som aj bol! Bez neho... chcel som umrieť! Nechcel som tu ďalej ostávať! Už som nemal dôvod!
Vrátim sa domov a budem sledovať lásku dvoch, ktorým bola dopriata a budem sa utápať v žiali a alkohole, pretože mne bola láska odopretá! Pretože ja som sa jej musel vzdať..


Trochu na rozveselenie?? :D O:)
 

3 people judged this article.

Comments

1 Arya Flowerny Turner Arya Flowerny Turner | 25. january 2013 at 15:14 | React

Krásne... teda, krásne takým tým spôsobom "už to bude iba lepšie" (aspoň dúfam) :D konečne! (znie to, akoby som sa tešila rozchodu, ale ja sa teším kapitolke :D) No, tak teda rýchlo ďalšiu, kde sa všetko vysvetlí a dajú sa znova dokopy! CHudák Sauli... neviem prečo, ale je mi ho asi ešte viac ľúto ako Adama... :'(

2 LambertGirl LambertGirl | Web | 26. january 2013 at 14:37 | React

Souhlasím s Aryou :-( Je mi taky víc líto Sauliho než Adama... A nevím proč, ale strašně mi to připomíná ten rozchod v druhém díle Stmívání (To není kritika!! To je pochvala, je to moje oblíbená knížka!), když Edward říká Bells, že už ji nemiluje a proto se s ní rozchází... Lhal stejně, jako Sauli :-( Jenom tady je to ještě horší, protože tam to je "Konečně se zbaví toho idiotského Edwarda" a tady to je "Ach ne, Sauli a Adam patří  k sobě!" :-(

3 #FeelLikeAGlitterBaša #FeelLikeAGlitterBaša | 27. january 2013 at 11:52 | React

[2]: tak to si potom beriem ako veľký kompliment!! :33 hej, som narcis, ale... som dobrá!! :33

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement