Walk that walk like you don't give a fuck! ;))

Hospital Love 11.

13. january 2013 at 16:41 | #FeelLikeAGlitterBaša |  Hospital Love
Okay, okay, okay... :D Došlo mi, že čakať v tomto období uzatvárania známok nejakú vysokú aktivitu je šialené!! :D
Síce ja ju písaním preukazujem, ale k tomu ma kope Romča... :DD
No... nevadí... Ale po uzatvorení známok čakám zlepšenie!! :'DDD ;))♥
 
"Ja si to nemyslím! Podľa mňa je toho na vysvetľovanie viac, než dosť!" Síce už neznela tak naštvane, ako predtým, no stále mala dosť prísny a tvrdý hlas. "Ty si posledný doktor široko-ďaleko, od ktorého by som čakala takéto neproesionálne správanie!" opäť zvýšila hlas, do ktorého sa jej opäť vkradli známky hnevu.
Teraz som bol aj celkom rád, že ja nevidím ju a ona mňa...
"Ak sa týmto vo mne teraz snažíš prebudiť výčitky svedomia, prišla si neskoro!" odvrkol Adam.
"Čo-čo tým myslíš?" Znela dosť zhrozene. Zjavne nevedela, čo si má o tom myslieť.
Adam si sadol ku mne na postel, usmial sa na mňa. Pevne mi stlačil ruku a naklonil sa k mojim perám po malý božtek.
Trochu ma to vydesilo.
Bola tam predsa jeho šéfka! Jemu snáď bolo jedno, že ho vyhodí ako nič?! Hlavne po tomto kúsku...
"ADAM!!" vykríkla hystericky.
Adam sa k nej otočil s kamennou tvárou. "Teraz už chápeš, prečo je neskoro?" nadvihol jedno obočie.
"To... to... TO PREDSA NESMIEŠ!!"
Adam len s povzdychom prevrátil očami. "Akoby si nemala jedno, či si spolu začneme teraz, alebo o týždeň..."
"Adam, pôvodne som sem prišla, len aby som ťa poslala domov sa trochu vyspať, no teraz rozmýšľam, či sa máš ešte vrátiť..!"
"Ale no tak! Obaja dobre vieme, že ma skrátka nevyhodíš..!" uškrnul sa.
"Po tomto..." rozhodila rukami. "By som si tým nebolo taká istá!"
Po týchto slovách Adamov samopašný úsmev akosi zamrzol. Adam trochu zneistel.
"Ty si vari myslíš, že keď ma vyhodíš, nájdeš lepšieho doktora?! Alebo aspoň tak dobrého ako som ja?! To asi ťažko!"
"Len aby si neostal prekvapený.." prekrížila si ruky na prsiach.
"Fajn... Takže... Ako chceš... Odchádzam..! Maj sa!" povedal pokojne a zdvihol sa z postele. Otočil sa ku mne: "Sauli, ešte prídem..." usmial sa a pohladil ma po líci.
"Zbohom!" povedal, keď okolo nej prechádzal.
Len naňho šokovane pozerala a lapala po dychu. Po chvíli sa však otriasla.
"Adam! Adam! Čakaj!" kričala a bežala za ním.
Úplne som skamenel. Vydesene som sa za nimi pozeral.
Adam teraz odišiel... A dostal padáka... Kvôli mne...
To som tomu dal..!
Mal som zakročiť, niečo povedať, zastaviť ho... No nie..! Ja tu len ležím a pozorujem ich..!
Čo tu budem bez neho? Asi sa zbláznim! Alebo rovno umriem!
Pokazilo sa, čo sa dalo..! A to vďaka mne!
Len som ležal na posteli a tupo zízal na protiľahlú stenu. Snažil som sa na to nemyslieť, alebo radšej nemyslieť úplne na nič, ale nešlo to..!
Otvorili sa dvere a snu vkĺzla Andy s veselým úsmevom.
Otočil som k nej hlavu s mojim bezduchým výrazom v tvári. Úsmev jej okamžite zmrzol.
"Sauli, čo sa stalo?" spýtala sa ustarostene.
"Adam... on... odišiel..." vykoktal som neprítomne.
Jemne sa usmiala a pristúpila ku mne. "Šiel sa len domov vyspať..." venovala mi povzbudivý úsmev a pevne stisla moju ruku.
Zakrútil som hlavou. "Nie..! Prišla Lissa a... Adam jej o nás povedal... Dosť sa naňho naštvala a povedala mu, že si koleduje o vyhadzov... A on na to, že nezoženie nikoho tak dobrého, ako je on a ona, že len aby nebol prekvapený... Adam sa potom zobral a povedal, že tak teda fajn, že odchádza, že končí a potom mi povedal, že ešte príde... Lissa sa potom za ním rozbehla a chcela ho zastaviť... Andy, on odišiel! On skutočne odišiel! Kvôli mne!" tlačili sa mi do očí slzy a hlas sa mi triasol, ako ešte nikdy.
"Nie, Sauli! Lissa ho nenechá! Vie, že je to skvelý doktor a takého už nezoženie. A tiež vie, že ak ho stratí a získa ho iná nemocnica, bude to zlé jednak pre nemocnicu a jednak pre ňu... A tak, či onak - nie je to tvoja vina!" snažila sa ma upokojiť.
Len som prikývol. Vedel som, že má pravdu, ale aj tak - ak Adam odíde, alebo ho vyhodí, to je teraz nepodstatné... Budem sa cítiť vinný a je mi jedno, kto mi čo bude hovoriť!
JE to moja vina! Keby som mu vtey bo povedal, že to tak nie je, že sú to iba bludy spôsobené vysokou teplotou.. Ale nie! Ja som mu musel povedať, že to bolo naozaj, že tá teplota pôsobila len ako alkohol, že som sa doňho skutočne zamiloval..!
A potom? Potom sa neviem krotiť a nedokážem ho poslať domov sa vyspať aj keď viem, žeby vážne mal ísť.
A neviem ho ani zastaviť, keď je jasné, že už to začína preháňať...
Ak skončí... Je to moja vina! Dosmrti si to neodpustím!
Síce je fakt, že by sme potom mohli byť spolu, že by na tom už nebolo nič neetické
"Sauli? Vnímaš ma?" zalúskala mi pred očami Andy.
Mierne mnou trhlo Dezorientovane som sa okolo seba poobzeral.
Bol som ako hypnotizovaný, v akomsi tranze či čo.
"Si v poriadku?" opýtala sa s úsmevom a zotrela mi zopár sĺz, čo sa mi počas toho 'tranzu' skotúľali po lícach.
"H-hej..." prikývol som ešte stále dosť mimo.
"Mal by si si pospať! Oddýchi si a zabudni na to..! Nejako to už bude... Hm?" usmiala sa.
Len som prikývol a prevrátil sa na bok, chrbtom k nej. Zaspať som však nemohol.
Celé poobedie som sa prehadzoval, no nešlo to.
Bol už večer. Vonku bola tma.
Pred chvíľou odišla Margaret. Ja som sa hral, že spím.
V hlave sa mi začal rodiť plán a tento môj 'spánok' bol skvelé krytie.
Celá chodba upadla do ticha. Margaret zmizla nevedno kde a úprimne - bolo mi to aj jedno.
Opatrne som vstal a vyplížil som sa z izby.
Môj plán mal obrovské slabiny a rezervy. Nevedel som, ani kam mám ísť. Bol som úplne stratený.
Potreboval som nájsť Lissu.
Našťastie to netrvalo dlho. Našiel som dvere s jej menom. Priezvisko som síce nevedel, no keď som začul jej hlas, nebolo pochýb! Je to jej kancelária!
Počkal som, kým dotelefonuje. Opatrne som zaklopal.
"Vstúpte..." ozval sa spoza dverí jej unavený hlas.
Pomaly som otvoril dvere a vošiel som dnu.
 

1 person judged this article.

Comments

1 LambertGirl LambertGirl | Web | 14. january 2013 at 18:26 | React

Wow, chci vidět její reakci... :-)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement