Walk that walk like you don't give a fuck! ;))

Hospital Love 10.

9. january 2013 at 22:57 | #FeelLikeAGlitterBaša |  Hospital Love
"Keď ťa odtiaľto pustia, niekam ťa chcem zobrať... Ale kam, to je tajomstvo!" usmial sa tajomne a žmurkol na mňa.
Zasmial som sa. "Tak teda dobre! Nechám sa prekvapiť..." usmial som sa.
Chvíľu bolo ticho. Potom ho však Adam prerušil.
"Nechceš sa ísť trochu prejsť?" usmial sa.
"A to môžem?" čudol som sa.
"Samozrejme!" zasmial sa. "Môžme sa ísť prejsť trochu po nemocnici, aby si nám nestuhol..." usmial sa.
"Tým 'môžeme' myslíš nás dvoch?" usmial som sa.
"Tak sám ísť nemôžeš.."
"Hm... To je tiež pravda.." zamyslel som sa.
Zasmial sa. "Tak ideme teda?"
Prikývol som a už som sa štveral na nohy.
Trochu sa zasmial a pomohol mi obliecť si župan.
Usmial som sa naňho. "Vďaka!" pevne som ho chytil za ruku.
Opäť sa zasmial. "Takto nemôžeme ísť! Ešte nie..."
Vymanil svoju ruku z mojej dlane a zakvačil sa predlaktím o to moje. Vyzeralo to, ako keď v nejakom filme veie otec nevestu k oltáru.. Teda až na to, že Adam nebol môj otec, ja som nebol nevesta a už vôbec nie žena.
Vyšli sme z izby.
Zdalo sa mi, že Adam od šťastia dokonca žiari.
Boli sme tak nenápadný, až to bilo do očí...
Našťastie to bolo akosi prirodzené..
Prechádzali sme sa po chodbách.
Stretli sme Andy. "Pán Kosinen, mal by ste ležať v posteli!"
Adam sa pousmial. "To je v poriadku, Andy! Ja sám som to navrhol! Je načase, aby sa trochu prešiel... Už mu je dobre, tak v čom je problém? Je pod mojim dohľadom, nie je sa čoho báť..." usmial sa.
Jediné na tom celom sa mi nepáčilo, že o mne hovoril, akoby so tu ani nebol. Ale aj napriek tomu som sa k nemu natiskol ešte väčšmi.
Andy si len vzdychla, no nič na to nepovedala.
Ešte chvíľu sme sa prechádzali.
"Doktor Lambert?" oslovil som ho priezviskom, pretože bolo na chodbe ešte niekoľko ďalších sestričiek a doktorov a nechcel som riskovať.
"Áno?"
"Mohli by sme sa už vrátiť? Začínam byť vyčerpaný..."
"Samozrejme! Nie je problém..." usmial sa Adam a otočili sme sa a kráčali naspäť.
Adam mi vyzliekol župa a uložil ma do postele. Nežne ma zababušil.
"Len si pospinkaj!" šepol s úsmevom.
"Bol by som rád, keby ma už pustili... Konečne by sme mohli byť spolu..." usmial som sa.
"To aj ja.. a neboj sa! Budeme! Len musíme ešte chvíľku vydržať..." pohladil ma po líci a vystrel sa.
"Asi pôjdem..." povedal po chvíli.
"Tak to by som tvrdila!" ozval sa prísny hlas za ním.
Adam pokskočil a prudko sa otočil. "L-Lissa? Čo-čo tu robíš?" koktal prekvapene.
"Môžem si s vami pohovoriť osamote, doktor Lambert?" mračila sa.
"Prečo?" vyhrkol Adam bez rozmyslenia.
Ľahostajne pokrčila plecami. "Vlastne sa môžeme porozprávať aj tu, mne je to jedno... Len som myslela, že bude lepšie, ak to nebudeme riešiť pred pacientom..."
"O čo ide?" Adam sa trochu narovnal a založil si ruky na prsia.
Ja som len nervózne behal pohľadom z nej na Adama a naspäť. Nevedel som ani kto to je, ani čo chce a moc sa mi to nepáčilo...
"Skutočne to chceš riešiť pred pánom Koskinenom? Nie je to ani zodpovedné, ani profesionálne..." privrela oči na tenké čiaročky. Takmer to vyzeralo, akoby ich mala zavreté.
Až teraz som si ju riadne obzrel - bola to vysoká štíhla blondínka. Mohla mať tak okolo 20. Maximálne 25, viac nie. Vlasy mala v dlhom cope. Oblečený slušivý belasý kostímček. Celkom sympatická baba. No nedovolil som si typnúť, kto to môže, alebo nemôže byť.
"Áno, skutočne to chcem riešiť pred Saulim!" povedal hrdo a trocha uštipačne Adam.
Po tejto vete oči naširoko otvorila, rovnako ako ústa. "P-p-povedal si Sa-Sa-Sa-Sauli?" koktala.
"Do teraz si nemala žiadne rečové problémy... Stalo sa snáď niečo?" uškrnul sa.
"Adam, toto si už trochu prehnal, nemyslíš?!" zvýšila naňho hlas. Otriasla sa skutočne rýchlo.
Stuhol som v posteli. Situácia sa začala vyhrocovať. A úprimne sa mi to nepáčilo.
"Toto mi teraz vyslevtlíš! Okamžite!!" kričala.
"A čo ak nie?! Uvedom si, že nie si moja mama! Nemusiš vedieť o každom mojom kroku!" Vzhľadom k vážnosti situácie znel Adam možno až priveľmi pokojne a ľahostajne.
"Ale som tvoja šéfka! A toto..." len zakrútila hlavou. Zrejme hľadala tie správne slová. "Toto.." ukázala rukami na nás dvoch. "..je absolútne neprofesionálne! A navyše aj neetické!" už nekričala, ale znela stále dosť vytočene a zhrozene.
"Nemám ti čo vysvetľovať!" zavrčal výhražne a ochranársky sa predo mňa postavil, čím mi odoprel možnosť vidieť jej reakciu. Ale na druhej strane som mal celkom slušný výhľad. Za iných okolností by som možno aj niečo urobil... Za iných okolností...
Teraz som však umieral od strachu... Predsa len - je to jeho šéfka! Môže mať a zrejme aj bude mať z toho problém! Čo ak ho vyhodí? Kvôli mne!?
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 LambertGirl LambertGirl | Web | 11. january 2013 at 22:06 | React

No do prkýnka...
Na druhou stranu, když ho vyhodí, už to nebude neetické, ne? :-D

2 Arya Flowerny Turner Arya Flowerny Turner | Email | Web | 11. january 2013 at 22:37 | React

Ale podľa mňa je to zároveň švagriná, sestra, alebo tak dačo :D A ako povedal LambertGirl, konečne by ku sebe mali voľnú cestu :3

3 Arya Flowerny Turner Arya Flowerny Turner | Email | Web | 11. january 2013 at 22:39 | React

[2]: sorry, povedala xDD

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement