Walk that walk like you don't give a fuck! ;))

Demons of the night 18.

11. january 2013 at 15:47 | #FeelLikeAGlitterBaša |  Demons of the night
No.. ako to ja tak vidím, dokočím toto DOTN a HL a asi končím, keďže to už prestávate čítať... :P
 
Ráno som ledva rozlepil oči. Veľmi sa mi nechcelo vstávať, ale nedokázal som spať. Celú noc som sa prehadzoval a strhával sa zo zlých snov. Stále ma v nich prenasledoval Adama a to, čo mi včera večer povedal.
Saulimu som to však za vinu nedával. Bol v tom v podstate nevinne. Viem, že to myslel dobre, ale nechápem, ako tých chlapov na to nakecal. Musel vedieť, ako to dopadne..!
"Dobré ránko! Vyspal si sa?" privítal ma medzi živých Sauli s úsmevom.
Smutne som naňho pozrel. "Takmer vôbec..." povzdychol som si.
Úsmev mu klesol. "To ma mrzí!" sadol si ku mne na postel a objal ma. "Bude to dobré! Uvidíš..."
"Nie, nebude!" zakrútil som hlavou.
"Bude! Ver mi! Teraz musím ísť..."
"Prečo?" Začala ma chytať panika.
"Lebo nebude dobré, keď Adam dojde a načape ma tu.." žmurkol.
"Lenže on nedojde!" poznamenal som mrzuto.
"Každú chvíľu je tu! Miluje ťa! Nechal si to preležať v hlave, riadne si vypil a teraz príde za tebou predisutovať si to..." usmial sa povzbudivo.
"Tomu neverím! Ten už sa tu neukáže..." zavrčal som skôr pre seba.
Sauli len zakrútil hlavou. "Ja padám... Maj sa!"
Než som stihol reagovať, počul som, ako sa zabuchli dvere a on beží po schodoch dolu. Bol fakt dosť rýchli!
Ostal som sám. Len tak som sedel na posteli a opäť si začal premietať scénu zo včera. Asi som to nemal, alebo skôr... Mal som spraviť vtedy to na tom moste!- Mal som skočiť! Obom by sa nám uľavilo.
Adam ma už zrejme aj stihol prekliať...
Na druhej strane by to však nebola ani zďaleka prvá kliatba!
Pevne som zavrel oči a v zovretí beznádeje, ktorá sa ma zmocnila som dopadol naspäť na postel.
Z očí sa mi začali drať slzy, no ja som ich potlačil.
Dnes to už spravím! Musím!!
Adam sa už nevráti... Nenávidí ma! Takže už vlastne ani nemám dôvod ďalej tu ostať..!
Po zotmení sa tam vrátim! Pôjdem k mostu a... skočím! Áno, skočím! A tým spravím Adamovi určite obrovskú radosť! Možno ma aj prestane preklínať... Však koniec koncov, spravím to pre neho, nie?
Riadne mnou trhlo, keď zrazu niekto zazvonil.
Netušil som, kto to je. Ale s istotou som vedel, že ten, kto chcem aby to bol, to nie je... Adam je preč a to je proste fakt! Už sa nevráti..! Nenávidí ma a chce na mňa zabudnúť...
Ja by som mal zrejme spraviť to isté - prestať naňho myslieť a pokúsiť sa zabudnúť..!
Rýchlo som vstal a neiste došiel ku dverám.
Chvíľku som váhal.
Ozvalo sa zabúchanie na dvere.
Trochu som od nich odskočil.
Nech to bol, kto chcel, zrejme šlo o niečo vážne.
Opatrne som chytil kľučku a pomaly otvoril dvere.
Dnu sa vovalil Adam, čo ma dosť zaskočilo.
Zmätene sa poobzeral, kým jeho pohľad nepadol na mňa stojaceho za dverami.
To bol úsmev, čo sa mu na malý okamih mihol v tvári?
Rýchlo ku mne pristúpil a silno ma objal.
Ja som ostal stáť ako prikovaný. Čakal som všetko a nič, ale toto ani vo sne!
"Toto mi už nerob! Nie potom, čo povieš, že sa chceš zabiť! Ani nevieš, ako veľmi som sa bál, keď si mi neotváral! Mrzí ma to, Tommy! Veľmi! Nemal som tak vybuchnúť! Viem, prehnal som to... Odpusť!" šepkal mi a pevne ma držal.
Prekvapene som zažmurkal, no potom som sa k nemu privinul. "To nič! Je to moja vina!" šepol som a pohladil ho po chrbte.
Zrazu ma akosi prešla chuť ísť sa skutočne zabiť... Zaujímavé, čo s vami dokáže spraviť jedno objatie..!
"Nie je!" zakrútil hlavou. "To ja som vybuchol, ja som ti natáral toľko nezmyslov a lží! Nie ty, ja!!" šepkal mi ďalej do vlasov.
"Aké lži a nezmysli, prosím ťa?" trochu som sa odtiahol, zabuchol dvere a vážne naňho pozrel.
Ešte než stihol odpovedať, som ho potiahol a obaja sme si šli sadnúť na gauč.
Adam si ma za boky pritiahol bližšie. Pohladil ma po líci a zahľadel sa mi hlboko do očí.
Hovoril dosť ticho, no ja som ho počul dokonale.
"Napríklad to, že ťa už nikdy nechcem vidieť, a že chcem, aby si zmizol z môjho života a už sa nevrátil a tiež to, že ťa nenávidím... To bolo najväčšie klamstvo, aké som kedyy vyoustil z úst! Opak je pravdou! Milujem ťa a už nikdy neprestanem! Si moje všetko! Tými slovami som sa ti len pokúšal ublížiť..."
"A aj sa ti to podarilo..." vzdychol som a trochu zosmutnel.
Adam pevne zavrel oči a odvrátil hlavu. "Viem a mrzí ma to! Nikdy som to tak nemyslel! Prepáč!" šepkal.
"To nič..!" zakrútil som hlavou a pevne sa k nemu privinul.
On ma silno objal a zaboril si tvár do mojich vlasov.
Zacítil som zopár kvapiek vody vo vlasoch. Jednoznačne to boli Adamove slzy.
Zovrel som ho ešte pevnejšie. "Láska, neplač, prosím ťa! Už je dobre!" utečoval som ho.
"Nie, nie je, Tommy! Kvôli mne si sa takmer zabil! Nikdy by som si to neodpustil, kebyže to naozaj spravíš!"
'Nebyť Sauliho, tak aj spravím...' pomyslel som si.
Odtiahol sa odo mňa a utrel si slzy. "Hovoril si, že je len jedna možnosť, však? Buď navždy, alebo už nikdy viac... Tommy, ja som sa rozhodol! Chcem byť s tebou už navždy!" prehlásil.
"Myslíš to vážne? Je to zásadné rozhodnutie, Adam! Dobre si to premysli!"
"Už sa stalo..." povedal. "Vieš... Včera večer som sedel sám na sedačke, popíjal horúcu čokoládu... Všade bola tma, nechal som zhasnuté a založil si v krbe ohník..." Na chvíľu sa odmlčal. "Premýšľal som... Nad tým, čo si mi povedal, čo sa stalo... Potom som zacítil akýsi chlad, akési prázdno... Spomenul som si na náľ druhý bozk... Viem, zvyčajne sa spomína na prvý, ale ten bol zrejme ešte priskoro..." zasmial sa a ja s ním. "Skrátka som spomínal, čo sa v ten večer stalo - kino, prechádzka, sneh, posedenie pri krbe a horúcej čokoláde u mňa... A nakoniec aj napriek všetkým pravidlám, čo sme si určili u nás naplno vypukla láska... A nakoniec si u mňa prespal... Bol to dokonalý večer rovnako, ako ty!" usmial sa. "Tommy... Ja už nemám nad čím premýšľať! Milujem ťa a hotovo! Chcem byť s tebou, nech sa deje, čo chce už navždy!"
Jemne ma pohladil po líci a pobozkal. Bozkával ma nežnejšie, ako kedykoľvek pred tým. Bolo to skutočne nádherné!
Pritisol som sa k nemu bližšie. Ruky som mal obmotané okolo jeho krku. Tie jeho zasa spočívali na mojich bokoch a tisli si ma k sebe bližšie.
Ta veľmi mi chýbal a to bol preč ani nie dvanásť hodín!
Nekoneče som ho miloval..! Je pre mňa vším..! Už nikdy ho nenechám odísť! Už nikdy...
 

2 people judged this article.

Comments

1 Elle Ratliff Elle Ratliff | Web | 11. january 2013 at 16:22 | React

Snažím se číst a komentovat, jenomže kvůli uzavírání známek nestíhám...
Moc pěkně napsaný, jsem ráda že jsou Tommy s Adamem zase spolu :-)

2 #FeelLikeAGlitterBaša #FeelLikeAGlitterBaša | Web | 11. january 2013 at 16:42 | React

[1]: vďaka :33♥
Nj, večný strašiak - uzatváranie známok... :D chápem :) veď ja ledva stíham písať, väčšinou to pridávam dosť neskoro, lebo cez deň nemám čas.. O.o chcela som si s tým teraz oddýchnuť, že až po pol roku budem pokračovať, ale Romča ma vždy dokope k ďalšej časti, tak pracujem... :D

3 LambertGirl LambertGirl | Web | 11. january 2013 at 21:53 | React

Ach jo, kámo, to je tak neskutečně romantické :3 ♥
Mimochodem, teď jsem nekomentovala, protože mi umřel počítač, takže se k tomu moc nedostanu, ale snažím se ;-)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement