Walk that walk like you don't give a fuck! ;))

Demons of the night 17.

8. january 2013 at 15:36 | #FeelLikeAGlitterBaša |  Demons of the night
K tejto časti odporúčam si pustiť buď Avril Lavigne - I'm with you albo Britney Spears - Everytime :))

Sedel som na moste a hompáľal ohami vo vzduchu.
Pozeral som dolu do tej bezodnej ničoty, ktorá na mňa ďavila svoje zlovestné čeľuste a doslova volala moje meno.
"Thomas! Thomas!" velali démonické hlasy.
Mal som chuť ich poslúchnuť a skočiť tam. No stále vo mne žila aspoň malá nádej, že si to rozmyslí a príde. Tá však každou mučivou minútou slabla.
Sedel som v úplnej tme a ticho chladnej noci. Len v dialke bolo počuť zavýjanie osamelých vlkov v lese.
Chcel som, aby prišiel a zobral ma domov, aby ma držal v náručí a zaspával so mnou ako noci a noci predtým, aby ma jemne hladkal a bozkával, aby mi šepkal do vlasov, aby som od neho aspoň poslednýkrát smel počuť, že ma miluje a aby to tak skutočne bolo... Tak veľmi som chcel! Ale nedalo sa. Bol preč a nenávidel ma.
Najviac zo všetkého bolelo prehlásenie, že ma nenávidí.
Jeho reči o tom, že ma už nikdy nechce vidieť, a že mám zmiznúť z jeho života by som zniesol. Chápal som to. Ale keď na mňa skríkol, že ma nenávidí, zlomilo mi to srdce.
Teraz som sedel sám uprostred chladnej noci na moste, zatiaľčo on ma nenávidel a zaiste si prial moju smrť. A asi mu v nej aj vyhoviem...
Klopil som hlavu. Nemal som silu ani chuť ju zdvihnúť. Dokonca ani v momente, keď som začul kroky.
Len som zatvoril oči a modlil sa, aj keď som vedel, že to nemôže byť Adam, dúfal som v to.
Kroky sa blížili a ja som si už bol istý, že to nie je Adam.
Cítil som to.
Rušiteľ prišiel až ku mne a sadol si.
Hneď som vedel kto to je.
"Čo tu chceš?!" vyštekol som naňho.
"Ale no! Nemusíš si na mne vybíjať zlosť!"
Kútikom oka som zazrel jeho žiarivý úsmev, ktorým ma naštval ešte viac. Mal som chuť mu vraziť.
"Nie?! A na kom inom?! Ty za to môžeš!" vrčal som naňho.
Mykol plecami. "Môžeš si za to sám!" Zvesil nohy a oprel sa vzadu o ruy.
Zdvihol som hlavu. "JA?!?!?!" vyletel som naňho. "TY HAD!!!"
"Ale no tak, Tommy! Chceš, aby sme sa tu navzájom obviňovali?" hovoril pokojne.
Položil mi ruku na plece, no ja som ju rýchlo striasol a prebodával ho pohľadom.
Vzdychol si. "Ako chceš." zakrútil hlavou.
Opäť sa oprel o ruky, zaklonil hlavu a privrel oči. Potom roztiahol krídla.
Odvrátil som zrak. Bolo to priveľa spomienok.
Sám som nemohol uveriť, aký sme kedysi boli priatelia. Ale po tom, čo spravil... Skončil som s ním!
"Nebuď na mňa taký naštvaný! Bolo to pre tvoje dobro! Sám by si to nikdy nespravil!" pootvoril jedno oko a pozrel na mňa. Usmial sa.
Nechápal som, ako môže byť taký pokojný.
"Neboj sa! Vráti sa k tebe.- Miluje ťa!" utešoval ma.
Zakrútil som hlavou a potlačil slzy. "To si nemyslím! Povedal, že ma nenávidí.." Hovoril som ticho a zachmúrene.
"Nevedl, čo hovorí! Bol v šoku a zrejme aj naštvaný..."
Snažil sa ma utešiť, čo som si cenil, no bohužiaľ to nepomáhalo.
"Skúsim si s ním pohovoriť.." navrhol. Povzbudivo sa usmial a pohladil ma po chrbte.
"Sauli, oboch nás nenávidí!" zazúfal som.
"Ale mňa momentálne menej a teba aj napriek všetkému stále miluje!"
"Vieš čo? Ser na to!" zvesil som hlavu a spustil plecia.
"Ty chceš fakt skočiť?!"
"Čo myslíš?! Prečo som tu?!"
Zasmial sa. "Keby si to skutočne chcel, už dávno ležíš na dne a nehádaš sa tu so mnou!"
Sauli ma poznal až moc dobre!
Síce sme sa celé roky nevideli, poznali sme sa takmer od začiatku.
Poznal ma lepšie, ako poznám sám seba. Čítal vo mne ako v otvorenej knihe...
...A v Adammovi zrejme tiež. Aspoň sa tak správal a hovoril.
"To telo si vtedy z parku odpratal ty?"
Prikývol. "Bolo mi jasné, že pôjdeš na lov. Tie kroky.. to som bol ja..." uškrnul sa.
Obaja sme sa zasmiali.
"Ozaj... čo ten váš románik a tvoj výbuch zlosti na mňa?"
Trochu sa začervenal. "No... konečne chlap a aspoň som ti ho postrážil.." žmurkol na mňa. "A ten výbuch...Chcel som vám to trochu oživiť a potrápiť vás.." uškrnul sa.
"Na chvíľu som si dokonca myslel, že to myslíš vážne a chceš ho..." priznal som.
Len sa zachichotal. "Je to tvoja osudová láska! To by som nespravil..." usmial sa a pevne ma objal.
"Bude to fajn. Hm?" zašepkal mi do vlasov.
"Naozaj tomu veríš?" zdvihol som k nemu svoj utrápený zrak.
"Viem to!" prikývol a usmial sa. Pohladil ma po líci a privinul si ma.
"Pôjdeme domov?" opýtal sa.
Prikývol som.
Vstal a pomohol mi na nohy. Zobral ma do náručia a vzlietol.
Pritisol som sa k nemu a zavrel oči. Bol som unavený. Zaspal som a nechal sa ním odniesť až do podtele.
Ešte som cítil, ako ma rikryl a pobozkal na čelo. "Sladké sny!" šepol. Potom som už prestal vnímať všetko okolo mňa...
 

3 people judged this article.

Comments

1 LambertGirl LambertGirl | Web | 11. january 2013 at 21:48 | React

Wow, takže Sauli v tom jede taky, jo? :-D Tak to jsem už vůbec nečekala, abych řekla pravdu...

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama