Walk that walk like you don't give a fuck! ;))

Demons of the night 16.

7. january 2013 at 2:38 | #FeelLikeAGlitterBaša
Pomaly som otvoril oči. Myslel som si, že Adam bude spať, no mýlil som sa. Bol hore a pozoroval ma s nežným úsmevom na tvári.
"Vyspinkal si sa?" opýtal sa a jemne mi prehrabol vlásky.
"Uhm.." prikývol som.
Úsmev sa mu rozšíril. "To som rád!"
"A ty si koľko spal?"
"Ja? No.. nespal som.. pozoroval som ťa a to mi stačilo.. Nebol som unavený.." usmial sa.
"Láska, mal by si!" povedal som ustarostene a pohladil ho chrbtom ruky po líci.
"Nie som unavený, neboj!" usmial sa, chytil boju ruku a do dlane mi vtlačil jemný bozk.
Usmial som sa. "A koľko som vlastne spal?" zaujímal som sa.
Len ľahostajne pokrčil plecami. "Čo ja viem? Nejaké tie tri-štyri hodinky, možno viac..."
"KOĽKO?!" vykríkol som a prudko sa posadil, čo som nemal robiť. Krv sa mi prudko nahrula do hlavy a mne sa zarútila hlava a zahmlylo sa mi pred očami. So zakňučaním so sa zrútil naspäť do vankúša a chytil si tvár do dlaní.
Adam si ma privinul bližšie a do vlasov mi vtlačil horúci bozk. "To je dobré, láska!"
Pritisol som sa k nemu bližšie. "Nie, nie je! Ako som bolo spať tak strašne dlho?! Však som celý deň iba ležal!" zaúpel som.
"Miláčik, ale zato sme sa milovali! A to odobere veľa energie..." usmial sa a tisol si ma k telu.
"Ale ty si nespal!" bránil som sa.
"Tak za prvé - som väčší, za druhé - viac toho znesiem, za tretie - som na to zvyknutý a, čo je najdôležitejšie, za štvrté - mňa energiou dobíja už len pohľad na teba, ako spíš..." povevdal nežne a pohladil ma po vlasoch.
On ma snáď chce rozplakať! Lebo práve to sa mu podarilo - úplne ma dojal!
Pritisol som sa k nemu a zaboril tvár do jeho hrude a ticho som plakal.
"Zlato, ty plačeš?" opýtal sa prestrašene a pevne ma zovrelv náručí.
"To je v poriadku! To od dojatia a od toho, ako veľmi ťa milujem!" šepol som.
"Aj ja ťa milujem!" pobozkal ma do vlasov a privinul si ma pevnejšie k telu.
"Miláčik? Takto to teraz bude zakaždým, že budem tak veľa spať?" zdvihol som hlavu a zahľadel sa mu do očí.
"Nie.." šepol. "Už to bude kratšie a kratšie a nakoniec možno nebudeš potrebovať vôbec spať po tom..." usmial sa a končekmi prstov ma pohladil po líci.
Ležali sme tam v spoločnom objatí a Adam ma škrabkal po chrbte. Takmer som zase zaspal.
Radšej som sa od neho odtiahol.
"Deje sa niečo?" opýtal sa neiste. Vyzeral byť ustarostený týmto mojím gestom. Zjavne sa mu nepáčilo.
"Nie.." zasmial som sa. "Len by som zase zaspal a to nechcem.." usmial som sa a prešiel mu rukou po tvári.
"Aha.." pousmial sa a pritiahol si ma naspäť. "Čo chceš teda robiť?" šepol.
Mykol som plecami. "Neviem.. Čo tak... ísť sa prejsť?" usmial som sa.
"Môžeme.." šepol a pobozkal ma.
Vstali sme, obliekli sa a vyrazili.
Bolo celkom chladno. Už sa začínalo zvečerievať.
Pevne som chytil Adamovu veľkú dlaň do mojej drobnej ručičky a pritisol som sa k nemu.
Usmial sa a pobozkal ma do vlasov. Potom moju ruku pustil.
Celkom ma to zamrzelo! No potom ruku obmotal okolo môjho útleho pásu a pritiahol si ma k sebe. S radosťou som sa k nemu pritúlil, objal som ho a oprel si hlavičku o jeho rameno.
Trochu sa zachichotal a chytil ma pevnejšie.
Ticho sme sa prechádzali po meste a vychutnávali si prítomnosť jeden druhého.
Naspäť sme sa však nevracali rovnakou cestou, ale okľukou.
Bola už tma a kráčali sme veľmi sporo osvetlenej ulici.
Mal som akési neblahé tušenie, že sa stane čosi zlé.
Pevnejšie som sa k nemu natisol.
"Vari sa len nebojíš?" zasmial sa a objal ma pevnejšie.
"Nie.." pousmial som sa a zakrútil hlavou.
"Ale mal by si sa!" ozval sa hlas za nami, ktorý sa rozprestrel celou ulicou. Bol mi hrozne povedomý...
Obaja sem sa prudko otočili.
Stál tam Sauli so skupinkou asi 4 nejakých namakancov.
'No zbohom!' pomyslel som si.
"Len mi povedz, Adam - čo na ňom, do šľaka, vidíš?! No tak! Vyser sa naňho a vráť sa ku mne! Veď nám spou bolo skvele, nie?" nahodil nevinú tvár a milý hlások a myslel si, že mu to len tak prejde, že mu Adam podľahne!
To sa však nestane! Už nie! Aj keď... Adam mu už raz podľahol...
Otočil som k nemu hlavu so strachom, čo nájdem v jeho tvári.
Odľahlo mi. Našťastie vyzerala ako kus ľadu - chladná, odmeraná a... naštvaná?
Bol to skutočne hnev nesúci sa tmou a plápolajúci v jeho očiach ako jasný oheň, alebo som iba tak zúfalo túžil po tom, aby to tak bolo, že som tomu sám uveril?
O pravde môjho zdania ma presvedčil jeho ľadový hlas podfarbený neskrývanou zlosťou voči oslovenej osobe. "K tebe by som sa už nevrátil ani keby čo bolo! Skončil som s tebou! Posral si to! Totálne si to posral! Nechaj nás s Tommym napokoji! Zmier sa s tým, že sme spolu a že sme šťastný! Pre teba už v mojom živote viac nie je miesto!"
Pri prednese tých slov, že je so mnou, a že sme šťastný si ma pritiahol čo najblišie to šlo a pevne zvieral moju ruku v jeho dlani a mňa zahrialo pri srdci.
Takže ma skutočne miloval! Ha! Akoby som to necítili! Jasné, že ma miluje! Prečo by inak to všetko robil, no nie?
Mal som chuť ho namieste vybozkávať.
Pozrel som späť na Sauliho. Zaujímal ma jeho výraz. Určite musel zúriť.
Trochu sklamane som zistil, že to tak nie je. Dokonca sa usmieval!
"Adam, Adam, Adam..! Čakal som, že niečo také povieš.." zakrútil hlavou. "Chlapci! Sú vaši.." povedal chladne a uškrnul sa.
Zmocnil sa ma strach! Ale nie strach o mňa! Začal som sa báť o Adama. Bál som sa, že mu niečo urobia.
Inštinktívne som sa pred neho postavil. Bol som ochotný, schopný a hlave pripravený chrániť ho telom.
"Čo to robíš?" začul som jeho šokovaný hlas.
"Chránim ťa!" šepol som cez rameno, no nepozrel som sa naňho. Vedel som, že ten pohľad by ma rozhodil. Pohľad na jeho šokovanú tvár a strach v očiach. Strach o mňa, torý čoskoro vystrieda strach zo mňa.
Radšej som sa zadíval na tých štyroch, ktorý sa sebavedome s úškrnom na tvári blížili k nám.
Dobre som vedel, žeby nám utek nepomohol.
Vydal som sa teda smerom k nim, než Adamovi dojde o čo tu ide a zastaví ma.
Pristúpil ku mne prvý s baseballkou v ruke a pobaveným výrazom na tvári. Ostatný traja stály trochu ďalej a pobavene nás sledovali, čo ma vytáčalo ešte viac.
"Tak čo, bábika? Mačička sa chce hrať?" povedal chrapľavým fajčiarskych hlasom. Tuhý fajčiar. To vysvetľovalo aj fakt, že to je z neho cítiť ao z popolníka a tiež jeho zažltnuté prsty.
"Hej, už sa nevie dočkať!" odpovedal som sarkasticky.
Čakal som na jeho prvý ťah. Nerád som začínal! Bil som sa iba keď som musel!
Jeho tvár náhle stvrdla. Zahnal sa a chcel ma udrieť do tváre, no ja som sa uhol.
Takto som reagoval ešte na pár jeho výpadov.
Jednemú silnejšiemu som sa nedokázal vyhnúť, no podarilo sa mi ho vykryť.
Nasledoval protiútok - pravým spodným hákom som ho udrel do brady, až bu vyletela baseballka z ruky. Potom mu ešte pár krát udrel do tváre a do brucha a nakoniec sa sá zrútil k zemi.
Na to, že ten chlap bol minimálne dvakrát taký veľký ako ja to šlo hladko.
Ostatným zmrzli úsmevi a neveriacky na mňa zízali. Jediný, kto sa neprestával usmievať bol Sauli.
Tentoraz ku mne pristúpili všetci traja naraz. Oni už však neboli taký sebaistý ako ich kolega zozačiatku.
Vrhli sa na mňa naraz, no mne sa podarilo ich útoky odraziť práve včak a takým spôsobo, že ne to doplatili jedine oni.
Ešte zopár rán a skončili ako ten prednimi.
Rýchlo som schmatol Adama za ruku a bežal s ním naspäť ku mne. Chcel som odtiaľ zmiznúť, kým sa opäť nepreberú.

Doma som Adama posadil na gauč, nech si trochu oddýchne a predýcha, čo sa práve stalo.
Sadol som si k nemu a nežne ho chytil za ruku.
Otočil sa ku mne a neveriacky, až trochu vydesene, by som povedal, na mňa zízal.
"A-ako si t-to urobil?" vykoktal po dlhej chvíli ticha.
 

1 person judged this article.

Comments

1 Sweetheart-Sweetie Sweetheart-Sweetie | 7. january 2013 at 17:17 | React

WaW ten Tommy im teda dal :-D Good job!!
A uz sa tešim na pokracovanie ;)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement