Walk that walk like you don't give a fuck! ;))

Láska na druhom konci 1.

30. december 2012 at 17:47 | #FeelLikeAGlitterBaša |  Láska na druhom konci
Takže s Nayikou sme sa rozhodli začať písať.. tak sme vykúzlilu túto Adommy poviedku.. (toto je zatiaľ len prvá 
časť ale rozhodne ich bude viac..)
Adam - ja
Tommy - Nayika

Adam: Narodil som sa v centre Londýna. Kráľovského mesta v prvej polovici 15. storočia v rodine bohatého obchodníka. Mama mi zomrela pri pôrode môjho mladšieho brata. Ani jeden to neprežil. Otec ma nakoniec poslal k tete, keď šiel na jednu z jeho obchodných ciest. Už sa nevrátil..
Tommy: Mám 15 rokov..Pochádzam z malého, nikým neobjaveného chudobného ostrova menom Dinja..Dá sa povedať, že tu žije vcelku okolo 100 ľudí..Mám brata menom Angelo, vkuse si skáčeme do vlasov..Priateľov veľa nemám, teda samému je mi lepšie...
Adam: Zacítil som, ako celú izbu včetne mojej postele osvetlili mäkké ranné lúče prenikajúce skrz okno do mojej izby. Otvoril som oči a poobzeral sa okolo seba. Ako vždy som bol sám. Býval som sám, odkedy som dospel a odsťahoval sa od tety. Mal som už 25 a ešte stále som bo slobodný...
Tommy: Zobudil som sa, von asi 40 stupňov..Pomaly som sa postavil z postele, (ak sa to tak dá nazvať) išiel som sa umyť a najesť..pff, čo iné ako banány a kokosové orechy.."Ideš neskoro, bratku!!" zareval na mňa brat.."už tu nič nemáš, ó chudáčik," všetci sa začali smiať..Nuž čo, vynašiel som sa sám..A takto to chodilo vždy..
Adam: Pomaly som sa pozbieral a posadil sa na kraj postele. Rozospate som si pretrel oči a natiahol sa. Vstal som a odvliekol sa do kúpeľne, kde som sa opláchol a trochu upravil - svoje havranie vlasy som si starostlivo vyčesal a trochu som si upravil jemnú briadku, ktorú som si z obchodných dôvodov nechal narásť. Zišiel som na prízemie do kuchyne, kde mi už slúžka pripravila raňajky.
Tommy: Pomocou vlastných síl som sa nejako najedol..síce to bol len jeden pomaranč, ale ja som skromný..Netreba mi ku životu veľa. Zatiaľ čo sa môj brat nechal obskakovať tými štetkami, zašiel som sa prejsť ku moru..Bolo tak krásne..Pomaly som do neho vsupoval..Všetko oblečenie sa mi prilepilo na telo..Bol to príjemný, chladivý pocit..Zažmúril som oči pred ostrým slnkom, a nechal som sa viesť vlnami..
Adam: Najedol som sa, obliekol si voľnejšie nohavice a košeľu s vestou, obul vysoké topánky, dal si opasok s mečom, ale to len pre istotu, keďže som sa mal vydať na obchodnú cestu do Indie, nasadil som si veľký čierny klobúk a rozkázal slúžke, aby poslala niekoho s mojimi vecami do prístavu na nalodenie. Nevedel som koľko budem preč. Aj preto som si toho zobral viac než obvykle. V Indií som ešte nebol, ale mala dobrú povesť. Veľa drahých látok a kameňov, koreniny, vzácne drevo... bolo toho veľa, čo mohlo obchodníkov ako som ja zaujať.
Tommy: Po príjemnej prechádzke v mori som sa vrátil "domov"..čo ma čakalo? Čo iné, ako buzerovanie môjho prekliateho dvojčaťa.."Táák tu si ty prcek.." štuchol do mňa tak, že som sa až zapotácal. "To čo bolo?! Ledva som sa ťa dotkol," začal sa rehotať.."Nechaj ma na pokoji.." odvetil som a išiel som ku ohnisku. Bolo to moje tajné miesto, kde som mohol byť sám, bez všetkch idiotov..Tu som len sedel a tíško som premýšľal, túžil som z tade újsť..Aké to len môže byť na druhom konci sveta..?
Adam: Všetky potrebné veci už boli nalodené a muži už tiež pobehovali po palube pripravený vyraziť. "Spustiť plachty a vytiahnuť kotvy!" zavelil som pevným hlasom. Všetci okamžite poslúchli. Mal som ich rešpekt. Všetci dostali inštrukcie a ja som sa odobral do podpalubia do mojej kajuty, kde som hodlal stráviť zvyšok cesty so svojimi knihami. Mal som najväčšiu palubu na lodi. Bola dosť priestranná na to, aby som v nej mal posteľ, písací stôl so stoličkou, tiež menší jedálenský a ešte dostatok miesta na svoje veci. Žil som si ako kráľ!
Tommy: Začalo sa stmievať, pomaly všade zavládlo ticho..Sedel som si pri ohnisku a hral som sa s pramienkom mojich vlasov.. Robil som to už ako malý, vždy keď som rozmýšľal. Ako teraz. Otec mi raz rozprával že v Európe sú velikánske, bohaté kráľovstvá..Fascinuje ma to, rád poznávam svet, aspoň takto z rôznych povestí.."Ako dobre sa im žije.." mrmlal som si popod nos, tíško som závidel..
Adam: Cesta na moje prekvapenie netrvala až tak dlho. Možno tak tri týždne. Kapitán hovoril, že za to mohol hlavne fakt, že sme vietor mali stále za chrbtom. Mne to však bolo jedno. Mňa zaujímal iba fakt, že už som tu a môžem začať obchodovať. V prístave nás už čakali nejaký kráľovi vyslanci. Kráľ ma už podľa všetkého očakával. Zobrali my batožinu a odviedli ma do paláca. Tam ma uvítal samotný kráľ. Našťastie vedel celkom slušne po anglicky. Nakoniec ma odviedli do mojich komnát, kde som si spravil pohodlie na veľkej posteli z čerešňového dreva.
Tommy: Mohol som len snívať..Začalo byť chladno, tak som sa pobral späť ku svojej..dá sa povedať "svorke". Nebývali sme spoločne jedna rodina, boli sme zmiešane, kamaráti, súrodenci..Nenávidel som to. Nenávidel som to, že nemôžem mať vlastnú skrýšu, kde by som býval sám..Tú to bola doslova tlačenica. Jeden na druhom. Prezliekol som sa a ľahol si - čo najdalej od všetkých..
TO BE CONTINUED...
 

1 person judged this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement