Walk that walk like you don't give a fuck! ;))

Každý koniec je nový začiatok X.

26. december 2012 at 20:21 | #FeelLikeAGlitterBaša |  Každý koniec je nový začiatok
Obaja ostali nehnute stáť.
"Mám predsa ešte čas!" prehovoril napokon Adam.
"Ja viem. Nie som tu preto.." zasmial sa Sauli.
"Prečo potom?" spýtal sa Adam nedôverčivo.
"Ja... pred tým, než mi zabuchneš pred nosom ma vypočuj, prosím! Pred tým, než odídem som sa ti chcel ospravedlniť. Bol, teda, ešte stále som, hlupák. Mrzí ma to! Snáď vieš, že som to tak nemyslel... Tommymu by som nikdy nedokázal ublížiť! Na to ho mám... no... skrátka ho mám celkom rád." Priznal napokon Sauli.
"V čom je háčik?" spýtal sa Adam. Stále mal pocit, že tam bude nejaký háčik, ktorý sa mu ani trochu páčiť nebude.
"Žiadny nie je." Upokojoval ho Sauli. "Len som chcel, aby si to vedel. Fakt ma to mrzí! Pokašľal som to! Zase... Vždy všetko pokašlem!" vzdychol si.
"Ešte raz prepáč! Dúfam, že mi to raz budeš schopný odpustiť." Pozrel sa naňho prosebne.
"Raz snáď hej." Povedal Adam odťažito.
"To mi stačí." Povedal a usmial sa. "Budem dúfať, že hej. Bolo by to fajn, keďže ja si to zrejme neodpustím. Ale to je teraz jedno... Zbohom, Adam!" povedal a odišiel.
Adam sa zarazil. "Počkaj! Prečo 'zbohom'? Kam ideš?" ani nevedel prečo a ako, skrátka to z neho vyletelo. Žeby k nemu ešte stále niečo cítil? Bolo to po tom všetko vôbec možné?
Sauli zastal, otočil sa a pozrel naňho. "Odchádzam, Adam. Vraciam sa naspäť do Fínska. Už nemám dôvod tu ostávať. Si s Tommym a si šťastný a to je základ. Kým si šťastný, ja viac nepotrebujem. Ale teraz som tu už zbytočný. Som navyše. Nechcem vám stáť v ceste. Úprimne dúfam, že vám to vydrží a že spolu budete šťastný. Držím vám palce. Ja už nemám dôvod tu ostávať. Som tu nechcený. Zbohom!" povedal Sauli a otočil sa.
Adam ostal paralyzovaný. Na jednej strane to považoval za správne riešenie, no na druhej si sám nebol istý tým, že chce, aby sa to takto skončilo. Predstava, že by Sauliho nemal už nikdy vidieť sa mu z nejakého dôvodu nepáčila.
"Zbohom!" zakričal za ním Adam. Na viac sa už nezmohol. Potom ostal len tak stáť vo dverách a kývať mu. Sauli mu odkýval a potom zmizol za rohom.
"Odpúšťam ti!" zašepkal Adam a slzy sa mu z nejakého dôvodu začali tlačiť do očí. 'Takže toto je skutočne koniec?' pomyslel si Adam.
Tommy za ním dobehol. "Kto to bol?" spýtal sa ho zvedavo.
"Čo sa stalo?" spýtal sa vystrašene, keď sa Adam otočil a on si všimol slzy v jeho očiach.
"Bol tu Sauli." Odpovedal Adam trochu sklesnuto. "No a? Však odídeme a nebudú žiadne problémy... už ho nikdy neuvidíme." "Máš pravdu... už nikdy..." vzdychol si Adam a prešiel popri Tommym do obývačky. Ten ho nasledoval.
'Nikdy, nikdy, nikdy...' toto slovo mu stále znelo v hlave. Zdalo sa mu to ukrutne dlho. Aj po tom všetkom ho mal predsa len rád...
"Adam, čo sa zasa deje?" spýtal sa Tommy, keď si k nemu sadol na gauč. "Nikam sa nejde! Sauli sa mi prišiel ospravedlniť a rozlúčiť sa. Odchádza naspäť do Fínska..." povedal Adam a pár sĺz mu zbehlo po lícach. "Už sa nevráti. Už nikdy ho neuvidím."
"Ach, Adam. To ma mrzí! Viem, čo všetko pre teba znamenal. Ale bude to dobré! Uvidíš!" usmial sa Tommy a objal ho. Adam sa oňho oprel. Kým je pri ňom Tommy, tak to naozaj bude dobré.
Tommy Adama ešte stále držal v náručí a bozkával do vlasov.
"Nepôjdeme si ľahnúť? Bol to dlhý deň." Navrhol napokon Tommy. Síce sa mu to zdalo ešte skoro, no súhlasil. Naozaj bol z toho celého vyčerpaný.
Ľahol si a takmer okamžite zaspal.
Nadránom ho budil Tommyho hlas "Adam, Adam, zobuď sa!" Adam len zamrmlal a mávol rukou. Hlas však neustupoval a znel čoraz naliehavejšie. "Adam, Adam, zobuď sa! Dusíš ma..." Tommyho hlas sa menil na preňho tak dôverne známy... no nemohla to byť pravda! Odišiel... už navždy...
Adam otvoril oči. "Sauli!" zvolal naradostene.
"Samozrejme, že som to ja, koho iného si čakal?" spýtal sa trochu pridusene. "Adam, prosím ťa, zlez zo mňa, si ťažký..." "Ach, prepáč." Povedal Adam a zliezol.
"Ja... no... myslel som si, že si odišiel a už sa nevrátiš... čo tu robíš? A kde je Tommy?" Adamovi to stála hlava akosi nebrala.
"Odišiel? Že o tom neviem... Adam, ja tu predsa bývam spolu s tebou, pamätáš?" zasmial sa Sauli. "Tommy? Predpokladám, že ako väčšina normálnych ľudí o tomto čase ešte spí."
Adam sa zarazil. Nadávalo mu to ani trochu zmysel.
"Ale veď keď som šiel spať, bol vedľa mňa..." "To asi ťažko... o tom by som, predpokladám, niečo vedel.." pousmial sa Sauli.
"A ty si bol vo Fínsku..." uvažoval Adam ďalej. Saulimu to došlo. Zasmial sa. "Láska, asi sa ti to len snívalo...". Pobozkal ho na čelo.
"Ale bolo to tak reálne..." "To sny zvyknú byť..." usmial sa Sauli. "Mal by si sa pokúsiť znovu zaspať. Dobrú noc, láska!" povedal a pobozkal ho na pery. "Dobrú!" šepol a ľahol si vedľa neho. Objal ho okolo pásu a pritiahol si ho k sebe.
"A potom.. ako môžem vedieť, že toto nie je len sen?" uvažoval Adam. "Nemôžeš. V tejto chvíli je toto tvoja realita. Keď zaspíš a budeš mať sen, to bude tvoja realita. Ale vždy sa stane niečo, čo odlíši sen od skutočnosti." zamrmlal Sauli v polospánku. "Čo sa stane?" "To spoznáš sa to stane a teraz už spi!"
Adam nad tým premýšľal. Toto nemohol byť sen. To, že ho Sauli odpustil a to všetko s Tommym mohol, ale toto nie. Keď človek zaspí, nezačne hneď snívať. Ale keď sa prebudí, sen ho okamžite opustí... pre istotu sa ešte uštipol. Zasyčal a v duchu vykríkol od bolesti. Hej, je hore. Toto je realita. Je tu, so Saulim. Sú spolu šťastný a tak to má byť!
Adam niekde uprostred svojich myšlienok znovu upadol do hlbokého spánku, ktorý trval až do rána. No tentoraz bez snov o strate Sauliho alebo o láske s Tommym...


"Keď to uvážim, nenachádzam ani jeden znak, ktorý by odlišoval stav bdelosti od stavu snenia. Ako si môžeš byť istý, že celý tvoj život nie je iba snom?" René Descartes

Takže sme sa dostali až sem - na koniec. O chvíľu dopíšem poslednú bodku a tým to celé skončím. Bola to celkom sranda, čo myslíte? Aspoň mňa to bavilo a úprimne dúfam, že vás tiež a že ste si to užili aspoň tak ako ja. Na záver by som vám všetkým ešte chcela poďakovať, že ste ma na to ukecali. Viem, poďakovania sa zvyknú dávať na začiatok ale vtedy som ešte netušila, čo všetko sa stane. A tiež vám chcem poďakovať za to, že ste to naozaj čítali. Bude mi to chýbať. Ale, dúfajme, prídu ďalšie poviedky a celkom nové storky a tiež dúfam, že sa vám budú páčiť. Mám vás všetkých hrozne rada a vážim si, že ste to so mnou celé pretrpeli a chcela by som vám to všetkým venovať. xoxo

THE END.
 

2 people judged this article.

Comments

1 LambertGirl LambertGirl | Web | 27. december 2012 at 8:41 | React

Wow, tak to jsem teda vůbec nečekala :D Nakonec Sauli? :3 To bylo sladký, už se nemůžu dočkat, až budu číst další :)

2 #FeelLikeAGlitterBaša #FeelLikeAGlitterBaša | 27. december 2012 at 16:34 | React

Oh! Vďaka! Som rada, že sa ti to páčilo!! :))[1]:

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement