Walk that walk like you don't give a fuck! ;))

Každý koniec je nový začiatok V.

26. december 2012 at 20:20 | #FeelLikeAGlitterBaša |  Každý koniec je nový začiatok
... "Prečo práve ja, Adam? A prečo si vynaložil toľko úsilia, aby si sa so mnou zoznámil, keď si ma mohol jednoducho osloviť v bare?" "Ak mám pravdu povedať, absolútne netuším, Tommy. Je na tebe niečo, čomu skrátka nedokážem odolať..."povedal Adam a túžobne pozrel na Tommyho. "A toľko "námahy" som vynaložil preto, lebo som sa bál, že by si ma mohol v tom bare vtedy poslať do čerta a už sme sa nikdy nemuseli stretnúť a to som nechcel!" Tommy len nemo pozeral na Adama. Síce jeho mozog pracoval naplno, stále nevedel, čo si má vlastne myslieť.
Jeho úvahy však prerušil Adam, ktorý z nenazdajky nervózne a so slzami až zašepkal "Tommy, prosím, povedz niečo! Hocičo!" "Ja... Adam, ja.. ja absolútne netuším, čo ti mám a povedať..." vykoktal zo seba Tommy zmätene. "To nevadí... povedz hocičo! Prosím!" Adam sa bál čím ďalej, tým viac. Bál sa, čo Tommy spraví ďalej. Bál sa, že sa stane to, čomu sa snažil celú tú dobu vyhnúť - bál sa, že ho stratí.
"Adam, ja..." Tommy sa snažil nájsť tie správne slová, ktoré by opísali to, čo sa mu práve teraz preháňalo hlavou. "Áno?" povedal Adam a v očakávaní na chvíľu zadržal dych. "Ja... ach Adam! Zmiatol si ma ešte viac!" napokon vyprskol Tommy. "Adam, teraz absolútne netuším, čo mám robiť - či ťa mám za to vybozkávať a ešte aj pochváliť, alebo byť na teba naštvaný za to, že si ma celú tú dobu v podstate vodil za no..." povedal Tommy takmer šepky a trochu nešťastne pozrel na Adama. Ten sa, pri jeho pohľade a hlavne po tých slovách, takmer rozplakal. Obával sa najhoršieho. Čo ak ho teraz stratí už navždy? To by neprežil! "Dosral som to!" pomyslel si Adam a sklopil zrak, pretože Tommyho pohľad už nebol schopný ďalej znášať.
Tommy vstal od stola a šiel smerom k dverám. "Kam ideš?" vyhŕkol zo seba takmer hystericky Adam. "Prejsť sa." Povedal Tommy, keď si bral bundu a otváral dvere. "Potrebujem si trocha prevetrať hlavu." Zatvoril za sebou dvere a Adam ostal v byte sám.
V momente, keď Tommy za sebou zavrel dvere Adam začal plakať. Mal pocit, že ho už stratil a tá predstava ho ničila. Potreboval ho! Nevedel však prečo. To ho ale netrápilo. Kým mal jeho, mal totiž všetko!
Adam začal vzlykaťčoraz hlasnejšie. Cítil sa, akoby niečo stratil. Akoby mu niekto vyrval srdce priamo z tela. Aj tak by mu však bolo nanič, keby o Tommyho prišiel.
Nevedel ani ako, no zrazu sa ocitol na gauči. Presne na tom istom gauči, kde sa to včera celé začalo. Až teraz začal ľutovať, že Tommymu nepovedal, že to bol len sen. Keby, ach, keby mu to bol len povedal! Nemusel tu teraz sedieť a trápiť sa! Adam si zložil tvar do dlaní a začal usedavo plakať. Triasol sa všade na tele a sám nevedel, či od plaču, alebo od strachu, že stratí Tommyho.
Potreboval ho mať teraz pri sebe! Potreboval, aby ho objal a povedal mu, že je všetko v poriadku, že sa nič nedeje. No on bol teraz niekde vonku a rozmýšľal, či ho vôbec po tom celom ešte chce. Teda aspoň to si myslel Adam. Vedel, že to pokašľal a čím ďalej tým viac a viac si to uvedomoval.
Každú mučivú minútu odkedy Tommy za sebou zatvoril dvere vnímal ako nekonečne sa tiahnuce roky. Tommy nebol preč ešte ani desať minút a Adam už vedel, že to bez neho nevydrží. Ak sa naňho Tommy vykašle, on sa vykašle na všetko! Aj tak by to bez neho nemalo ďalej zmysel! Adam už bol rozhodnutý! Buď Tommy alebo nič!
(Tommy)
"No tak chlape! Pozbieraj sa!" hovoril si sám sebe Tommy. Mal chuť sa prefackať! Zdalo sa mu, že to zbytočne zveličuje. Adam to predsa spravil, pretože ho miloval! Mal by byť rád a vďačný! No aj tak sa niečo v ňom cítilo ukrivdene. Mal pocit, že ho Adam oklamal, podviedol, že zneužil jeho náklonnosť a dôveru. Mal chuť byť za to na Adama naštvaný už navždy. No dobre vedel, žeby to aj tak dlho nevydržal. "Iba ak..." Tommy rýchlo zahnal tú predstavu. Tommymu sa myšlienka, žeby mal opustiť Adama a byť bez neho už navždy priečila. Sám dobre vedel, žeby to nezvládol. Na druhej strane mal však pocit, že za to, čo mu spravil si iné ani nezaslúži! Však ho podviedol! Mal právo byť naňho naštvaný! A tiež mal právo mu to už neodpustiť! Adam s tým musel počítať, keď mu to hovoril. Musel predsa vedieť, že sa to môže stať, no aj tak to urobil - aj tak mu povedal, ako to v skutočnosti bolo! Ale prečo? Prečo to všetko riskoval? Možno už chcel vyjsť s pravdou na povrch. "Možno mu už nechcel klamať. Možno chcel, aby vedel pravdu. Možno... "Možno" to je to slovo! Všetko to je iba "možno"!" vzdychol si Tommy.
Začali ho štípať oči a zrak sa mu začínal zahmlievať. Cez tie slzy ledva videl pred seba. Dve slzy sa mu skotúľali po lícach dolu až na bradu, odkiaľ spadli na chladnú zem. Tommy si rýchlo chrbtom ruky otrel líca.
Nevedel, ako sa sem dostal. Nevedel ani, čo tu robil, no toto miesto poznal veľmi dobre. Zastal priamo pred barom, kde sa vtedy s Adamom "spoznali". Tommy chvíľu váhal, no napokon sa nadýchol a pohol sa smerom k baru. "Tu sa rozhodne!" pomyslel si, keď vchádzal dnu.
Bar bol skoro prázdny , nebolo divu. Ktorý zúfalec by predsa chodil do baru za bieleho dňa?
Tommy sa intuitívne vydal k tomu osudnému stolu, kde sa vtedy stretli. Sadol si presne na to miesto, kde sedel vtedy. Pamätal si to! Pamätal si každý jeden detail.
Vôbec sa odvtedy nezmenil. Ani jeden!
Adam vtedy sedel oproti nemu. Premeriaval si ho a zamyslene sa naňho usmieval. Tommy zavrel oči a celé sa mu to premietlo - to, ako prvý raz počul jeho hlas a ako prvý krát vyslovili svoje mená. Ako cítil jeho pohľad. Videl ten najkrajší a najočarujúcejší úsmev na svete. Ako mu prvý krát podal ruku. Už vtedy cítil, ako medzi nimi preskočila iskra. Pamätal si to všetko. Každý pohľad, každý úsmev, každý dotyk (aj keď ich vtedy nebolo veľa...), každá slovo, každý pocit, vôňu Adamovej pokožky.
Zasa! Zasa ho zaštípali oči! Rýchlo otvoril oči a zažmurkal.
Už to bolo preč. Zase sedel sám v poloprázdnom bare. "Dáte si niečo?" usmial sa naňho čašník. Tommy naňho zmätene pozrel. "Nie, ďakujem. Prepáčte, musím ísť..." zamumlal Tommy a vypadol z baru. Musel sa vrátiť k Adamovi a dať to všetko do poriadku! Až teraz si totiž uvedomil, aký je preňho dôležitý a nenahraditeľný.
(U Adama doma)
Adam sa už pomaly začal zmierovať s tým, že Tommy je už navždy preč, že keď sa do hodiny nevrátil, už sa nevráti nikdy! Adamovi ešte stále tiekli slzy po tvári už nebol žiaden spôsob, ako ich zastaviť. Iba ak... "Nezmysel!" pokrútil hlavou Adam a zatvoril oči. Snažil sa vybaviť si Tommyho úsmev, jeho smiech, pohľad, vôňu jemnej pokožky, každý jeden dotyk.
Adam ani nezaznamenal, že dvere sa rozleteli a dnu napochodoval Tommy s odhodlaným výrazom dať všetko do poriadku. Preto sa zľakol, keď k nemu Tommy pristúpil a chytil ho za rameno. Adam prudko otvoril oči a mykol sa. "Tommy!" zvolal Adam naradostene. "Vrátil si sa!" Adam neveril vlastným očiam - Tommy bol späť! Predsa len má možno aspoň malú šancu.
"Pravdaže som sa vrátil! Nevydržal by som to bez teba dlhšie ako deň!" zašepkal Tommy a pobozkal Adama na čelo. Ten zatvoril oči a vychutnával si dotyk Tommyho pier na svojej pokožke. Ani vo sne by ho nebolo napadlo, že ho niečo také obyčajné môže naplniť toľkým šťastím!
"Chýbal si mi!" šepol Adam tak trochu v tranze. "Ale prosím ťa! Však som bol preč možno hodinu..." zasmial sa Tommy, zohol sa k Adamovi a pevne ho objal. "Pre mňa to bola najdlhšia hodinka v mojom živote..!" povedal Adam a zaboril svoju tvár Tommymu do hrude.
"Ešte sa na mňa hneváš?" spýtal sa po chvíli Adam, odtiahol sa od Tommyho a previnilo sa naňho pozrel. "Hneval som sa, ale potom ma to prešlo." Usmial sa naňho Tommy. "Nechcem sa hádať, Adam! Ubližuje mi to! Milujem ťa nadovšetko. Si pre mňa príliš cenný na to, aby som ťa len tak stratil, kvôli nejakej malichernej hádke!" povedal Tommy, zahľadel sa Adamovi hlboko do očí a nežne ho pohladil po líci. "Ani ja ťa nechcem stratiť, Tommy! Neprežil by som bez teba!" povedal potichu Adam a znova sa mu začali do očí tlačiť slzy. "Ja viem." Šepol Tommy a nežne ho pobozkal na pery, Adam začal znovu plakať. No teraz tu bol Tommy, ktorý ho nežne zobral do náručia a tíšil. Adam zaboril hlavu do jeho hrude a ticho plakal. Tommy ho hladil po hrbte, bozkával do vlasov a snažil sa ho ukludniť. Adam si nebol istý, či plače od ľútosti alebo od šťastia, že je Tommy zasa pri ňom a on sa už nemá čoho báť. Konečne sa zasa cítil doma. "Doma" bolo preňho v Tommyho náručí. Tommy preňho znamenal mnoho. Bol preňho celý vesmír! A Tommy to isté cítil k Adamovi.
Adam sa konečne ukludnil a cez zaslzené oči pozrel na Tommyho. Ten sa naňho milo usmial, utrel mu slzy a nežne pobozkal na jeho plné a sladké pery. Adam sa tentoraz nechal viesť. Tommy pomaly vstal a ťahal za sebou Adama, ktorý za ním poslušne cupkal.
Zamieril do spálne. Ešte nikdy nemal takú chuť dokázať mu svoju lásku takto ako práve teraz. Jemne hodil Adama na posteľ a ľahol si naňho. Znovu sa prisal na jeho pery a pomaly mu vyzliekol tričko.
Adam sa na chvíľu odtrhol od Tommyho "Naozaj to chceš?" opýtal sa opatrne. "Láska, po ničom inom netúžim!" jemne sa usmial a znovu nežne pobozkal Adama na pery. Adam ho pretočil na chrbát, strhol z neho tričko a začal ho najprv nežne, no potom vášnivo bozkávať na krk. Tommy zavrel oči a z hrdla sa mu vydral jemný ston. Adam sa len usmial a skĺzol jazykom trochu nižšie na Tommyho obnaženú hruď. Jemne ho bozkával. Tommy zašiel Adamovi prstami do jeho havraních vlasov a nežne sa mu v nich prehrabával. Obom sa to páčilo a skvele si to užívali. Adam Tommyho hruď zasypal ďalšími bozkami. Bolo mu to príjemné. Dokonca ho to až vzrušovalo - ten pocit, že je tak blízko bol skrátka úžasný. Adam pomaly prešiel k Tommyho brušku, ktoré tiež zasypal kopou malých, nežných bozkov.
Adam sa trochu narovnal, pozrel Tommymu do očí, usmial sa a nežne ho pohladil po hrbolčeku, ktorý mu začal vznikať v nohaviciach. Tommy zaklonil hlavu a hlasne vzdychol. Adam sa len pousmial a natiahol sa k nemu po ďalší bozk. Potom sa znovu vrátil dolu a stiahol Tommymu nohavice aj s boxerkami. Adam sa usmial, prešiel rukou od rozkroku po vnútornej strane stehien a naspäť. Potom sa sklonil nižšie, kde začal vykonávať svoju "prácu". Tommy sa napol a hlasne zastenal. Bolo to veľmi príjemné. Adam naozaj vedel, čo robí.
Po chvíli mal toho Tommy dosť. Už to nevydržal. O chvíľu už bol Adam pod ním a Tommy ho zbavoval posledných kúskov oblečenia. Adam ležal na bruchu a Tommy ho zozadu bozkával na krk. Pomaly skĺzol perami na chrbát a ďalej ho bozkával.
"Rob už!" zasyčal nedočkavo Adam. "Si si istý, že to chceš?" šepol mu do ucha Tommy. Adam len prikývol pripravený na bolesť, ktorá mala o chvíľu prísť. Tommy doňho vnikol a Adam tlmene zaskučal s hlavou zaborenou do prikrývky pod ním. Tommy ho znovu pobozkal na krk a začal prirážať. Najprv pomaly a nežne. To ho však dlho nebavilo, preto zvolil trošku drsnejší spôsob. Zrýchlil a pritvrdil. Tommy sa zakvačil prstami do Adamových vlasov a jemne potiahol. Adam vzdychal od rozkoše. Bolo mu príjemné byť pre zmenu tým, ktorý len tak leží a užíva si. Tommy bol vážne dobrý. Adam nechápal, prečo chcel byť stále v "opačnej úlohe", keď toto bolo nielen pohodlnejšie ale aj príjemnejšie.
Adam pootočil hlavu nabok a Tommy ho pobozkal. Adam sa neudržal a zastonal mu rovno do úst. Tommy ešte pár krát prirazil a potom obaja vyvrcholili. Tommy ho jemne vytiahol z Adama a ľahol si vedľa neho. Obaja zrýchlene dýchali a srdcia im bili ako o preteky. Adam sa na Tommyho usmial, pobozkal ho a pritiahol si ho k telu. Tommy sa Adamovi privinul na hruď a na chvíľu zavrel oči. Jemne sa usmial a pobozkal Adama doprostred hrude. Ten ho pevne objal a pritlačil pery k Tommyho vlasom, kde ho nežne bozkával, kým obaja nezaspali jeden druhému u v náručí.
TO BE CONTINUED...
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement