Walk that walk like you don't give a fuck! ;))

Každý koniec je nový začiatok IX.

26. december 2012 at 20:21 | #FeelLikeAGlitterBaša |  Každý koniec je nový začiatok
Adam vstal z postele a smeroval do kuchyne.
"Kam ideš?" zvolal za ním Tommy, keď bežal dolu schodmi. Čakal, že mu ako ostatné dni neodpovie, preto ho veľmi prekvapilo, keď mu zakričal "Najesť sa. Dostal som hlad."
Tommyho to totálne zmiatlo. Už dva dni z neho nedostal ani slovo a doňho ani sústo.
Tommy zbehol za ním. Niečo tu nesedelo.
"Kto si a čo si urobil s Adamom?" zvolal naňho, keď videl, ako do seba z chuti pchá sandwich s arašidovým maslom. Adam sa len zasmial.
'Smiech! To už tiež dlho nerobil!' pomyslel si Tommy trocha znepokojene. 'Niečo sa muselo stať!'
Keď Adam dojedol, povedal Tommymu "Idem sa osprchovať. Nepridáš sa?" usmial sa Adam.
Tommy naňho vytriešťal oči. "Čo či sa?" "Nepridáš?"
Tommy neveril vlastným ušiam.
"Myslel som tým, či nepôjdeš do tej sprchy so mnou?" "Ja viem, čo si tým myslel.." odpovedal Tommy ešte stále v šoku.
"Takže..?" opýtal sa ho po chvíli zasa.
"Ja-ja.." koktal Tommy. "Áno, ty!" smial sa Adam. "A-asi si pôjdem ľahnúť..." "Dobre teda. Potom za tebou prídem." Usmial sa Adam a pobozkal ho. Potom vybehol hore schodmi a zatvoril sa v kúpeľni. O chvíľu už bolo počuť šum vody a Adamov veselý spev.
Tommy tam ostal ešte chvíľu udivene stáť a premýšľal nad tým, čo sa práve stalo. Vôbec m to nešlo do hlavy. Nakoniec sa však odšuchtal naspäť do izby a ľahol si do postele. 'Keď sa Adam vráti, opýtam sa ho, čo sa deje!' pomyslel si odhodlane Tommy. No kým sa Adam vrátil, už tvrdo spal.
Adam sa usmial, prikryl ho a pobozkal na čelo. "Dobrú noc, miláčik!" šepol mu do ucha. Potom si ľahol vedľa neho, objal ho a nakoniec konečne zaspal.
(Sauli)
'Asi som to trochu prepískol... Ale keď ja ho tak milujem! Ja to bez neho nezvládnem!! Potrebujem ho!' pomyslel si Sauli keď vchádzal do domu.
Hneval sa sám na seba za to, čo Adamovi povedal. Mal chuť mu zavolať a ospravedlniť sa, lenže vedel, že by mu to Adam aj tak nedvihol a navyše, takto mal aspoň šancu získať ho naspäť... No sám dobre vedel, že aj keby Adam povedal, že ostane s Tommym, on by s tým nič nespravil. Nedokázal by Tommymu niečo spraviť. Keď sa to tak vezme, mal ho, salo by sa povedať, tak trochu aj rád. Minimálne preto, že teraz bol vďaka nemu Adam šťastný.
"Do čerta!" zanadával pre seba, zlostne zatresol dvere a udrel do steny. Vykríkol ako ranené zviera a padol na kolená. Tvár si schoval do dlaní a po lícach mu začali stekať slzy.
'Prečo práve ja musím byť taký idiot a nechať si ujsť najlepšiu vec, čo ma kedy stretla?!' Sauli bol na dne. Hneval sa sám na seba. Ale najviac ho štvalo, že zas a znova ubližoval Adamovi. Už bol v tom štádiu, keď sám seba považoval za 'zbrklého idiota' a nehodlal zmeniť názor.
'Všetko pokašleš! Všetko pomiešaš!' nadával sám sebe.
Utrel si oči, postavil sa a odvliekol do kúpeľne.
Postavil sa pred zrkadlo a začal viesť monológ s osobou pred sebou. "Si hlupák! Vieš to?! Áno, ja som taký istý hlupák ako ty! Vlastne sme celkom rovnakí... len ty máš oproti mne jedu výhodu - nič necítiš... Hlavne tú veľkú bolesť, čo ma zožiera... A to ti závidím snáď najviac..."
Chvíľu pozoroval svoj odraz, akoby dúfal, že prehovorí, že mu povie niečo, čo ešte nevie, že mu bude oporou, že mu povie práve to, čo jeho boľavá duša potrebuje počuť...
Potom však pokračoval "Toto že som ja?!! Do čerta! Čo sa to so mnou len stalo?! Ako dokážem takto ubližovať niekomu, koho tak milujem?!" Zasa sa mu do očí začali tlačiť slzy.
"Si hnusný hajzel! Si odporný!" zakričal na svoj a udrel do zrkadla, ktoré sa rozsypalo na stovky malých kúskov a popadali na zem. Len jeden väčší kus ostal vysiať na svojom mieste.
Sauli sa naň zahľadel a prehovoril k nemu "Ostal si sám, rovnako ako ja a asi to tak aj bude lepšie..." vzdychol si. Musí sa Adamovi ospravedlniť! Musí mu povedať, že to tak nemyslel, že ho to mrzí, že by v skutočnosti nikdy nebol schopný niečo také urobiť, že to len tak z neho vyletelo, že je zúfalý a bolí ho, čo mu urobil, že... už ani sám nevedel, čo by mu ešte povedal. Iba ak to, že ho neskutočne miluje a že dúfa, že mu to raz celé odpustí a že už ani nedúfa v druhú šancu, lebo sám dobre vie, že si ju za to všetko nezaslúži, že to jednoducho totálne posral.
Áno, to by mu povedal! Teda, ak by ho Adam vypočul, o čom dosť pochyboval. Ale každopádne to musel skúsiť! Nepotreboval ďalšiu vec na zoznam debilín, čo sám sebe nikdy neodpustí. Bolo ich tam dosť aj bez toho a snáď sa tam nenašla taká, čo by sa netýkala Adama aspoň okrajovo.
Už druhý deň takmer nespal. Spal maximálne štyri hodiny denne a to sa tiež stále strhával. Budil ho Adamov ubolený a naštvaný výraz, ktorý sa vtedy odzrkadľoval na jeho tvári kvôli nemu.
Jesť mu tiež nechutilo.
Musel nad tým stále premýšľať. Neustále pozeral na telefón a chcel mu zavolať, ale bál sa, že mu to Adam položí a nevypočuje ho. Potreboval mu to všetko vysvetliť! Rozhodol sa, že hneď zajtra za ním zájde a všetko mu povie!
(U Adama doma)
Ráno sa Tommy zobudil v Adamovom náručí. Dosť ho to prekvapilo. Hlavne, keď sa naňho pozrel a zbadal jemný úsmev. Nechcel ho zobudiť, tak sa len trochu pomrvil, pritlačil ešte bližšie a zavrel oči. Adam sa však po chvíli prebudil, usmial sa na Tommyho a pobozkal ho do vlasov. Ten zdvihol hlavu a pozrel naňho. "Ty už si hore?" opýtal sa Adam potichu. "Iba chvíľu." Usmial sa Tommy a pobozkal ho.
Ešte tam chvíľu ležali a Tommy pozoroval Adama, ktorý sa naňho usmieval.
"Čo je?" spýtal sa napokon Adam stále s úsmevom. Od večera sa nevedel prestať usmievať.
"Adam, čo sa deje? V posledných dňoch sa chováš dosť čudne. Najprv sa dva dni s nikým nerozprávaš, neješ, nespíš a teraz sa zasa nevieš prestať usmievať a správaš sa, akoby tie dva dni ani neboli bývali. Už mi konečne povieš o čo ide?" Tommy už strácal trpezlivosť.
Adam bol úplne pokojný. Teraz to už Tommymu mohol povedať. "Vieš," začal. "vtedy... stretol som Sauliho. Presnejšie povedané on stretol mňa. Chcel druhú šancu ale ja som ho poslal do čerta. Naštval sa a vyhrážal sa mi. Dal mi dva týždne na rozmyslenie. Buď ťa opustím, alebo... no... nechcem vedieť, čo by ti mohol spraviť." Adam sa mu zahľadel do očí.
Tommy sa začínal báť. "Čo urobíme?" spýtal sa trochu vystrašene.
"Nad tým som tie dva dni premýšľa, až ma nakoniec napadlo riešenie.." usmial sa Adam.
"Aké?" pýtal sa nedočkavo Tommy.
"Ujdime spolu! Nemusím ťa opúšťať a budeš v bezpečí!"
"To nie je zlý nápad, ale.. nebude nás hľadať?"
"Nech si len hľadá! Kým budem nažive, nedovolím, aby sa ti niečo stalo!" povedal Adam a privinul si ho k telu.
Už asi hodinu behali po dome a balili veci. Ešte nevedeli kam pôjdu, ani ako dlho tam budú. Vedeli len to, že musia odísť. A tiež to, že čím skôr odídu, tým lepšie.
Ozval sa zvonček. "Prosím ťa, choď otvoriť!" zakričal Tommy s izby. "Hneď som tam!" zakričal jednak na Tommyho a jednak na toho, čo zvonil.
Adam dobehol k dverám. Schytil kľučku a otvoril.
Keď uvidel kto tam stojí, zamrzol.
"Čo tu chceš?" vyštekol bez rozmyslenia.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama