Walk that walk like you don't give a fuck! ;))

Každý koniec je nový začiatok II.

26. december 2012 at 20:11 | #FeelLikeAGlitterBaša |  Každý koniec je nový začiatok
(Adam)
Adam sa ráno zobudil s poriadnou opicou. Včera v baru to trochu prehnal.
A tiež mal riadne okno - pamätal si len, ako s Tommy sedeli v bare, pili, rozprávali sa a potom, potom nič - prázdno až do..."Oh nie! Oh Bože! To nemôže byť pravda! Bol to iba sen! Musel byť! Oh, do čerta! Toto sa nemalo stať!" rozčuľoval sa sám nad sebou Adam.
Bol opitý a spravil hlúposť. Teda, aspoň mu to tak teraz pripadalo - ako obrovská hlúposť, totálny nezmysel, ktorý sa nemal nikdy stať.
"Oh Bože! Ako som len mohol?! Keď je človek opitý, fakt robí hlúposti! A hlavne hovorí! Napríklad... napríklad... napríklad pravdu! Jasne, je to pravda - do Tommyho som tajne zamilovaný už dosť dlho... Ale nemal sa to dozvedieť aspoň nie teraz a takto! Teraz môžem už iba dúfať, že na to zabudol, že má okno a nič si nepamätá. Ach, Adam, si riadny hlupák! Vieš to?!"
Z úvah ho vytrhla prudká bolesť hlavy, ktorá sa stupňovala. Pomaly vstal z postele a lenivo sa vybral smerom do kuchyne, kde si chcel dať niečo proti bolesti hlavy. Pri schodoch sa však otočil a utekal na záchod, ktorý sa dnes stane jeho dôverne známym a verným priateľom a spoločníkom.
(Tommy)
Ráno Tommyho zobudili teplé a mäkké slnečné lúče dopadajúce do jeho izby skrz nezastreté rolety. Včerajší večer mu pripadal iba ako sen. No bolesť hlavy mu pripomínala, že to nebol sen. Aj keď miestami mal pochybnosti. Nebol si totiž 100% istý, čo bola skutočnosť, a čo len výplod jeho fantázie. Preto si stále a stále dokola kládol jednu otázku - "Bol ten včerajší bozk a Adamove vyznanie lásky iba sen?"
Pomaly prešiel do kuchyne a spravil si kávu. Potreboval sa dať trochu dokopy a zrovnať si všetky myšlienky. A rozhodne potreboval zistiť, čo sa vlastne včera stalo.
(Adam)
Adam sa asi po 10 minútach konečne odlepil od záchodovej misy. Chrbtom ruky si utrel ústa a pomaly sa postavil. Dovliekol sa do kuchyne a napchal do seba nejaké lieky na zmiernenie opice.
V tom mu zazvonil telefón. "Prosím?" ozval sa Adam do mobilu a držal ho hodný kus od ucha, pretože bol veľmi citlivý na zvuk a zasa by ho začala bolieť hlava. "Ahoj, tu je Tommy" ozvalo sa z druhej strany linky. "Ach, Tommy." Trochu ožil Adam, no v tom si spomenul na včerajšok. "Ako sa cítiš?" opatrne sa ho opýtal Adam. "Ak si odmyslím bolesť hlavy, tak to nie je také zlé.." zasmial sa Tommy. "A ty sa ako cítiš? Popil si toho viac ako ja, takže predpokladám, že máš riadnu opicu, čo?" uškľabil sa Tommy. "Máš pravdu - je mi strašne zle, ledva som sa odlepil od záchodovej misy." Pousmial sa Adam. "Chudáčik! Ale máš z toho ponaučenie - nabudúce menej pi! Ozaj, keď nebudeš mať rade so záchodom, mohli by sme sa niekde stretnúť? Potrebujem sa s tebou porozprávať." "Neviem, asi bude lepšie, ak prídeš ku mne... vieš, kto vie ako často dnes uvidím záchodovú misu..." odpovedal Adam. "Tak teda dobre, okolo štvrtej sa zastavím, môže byť?" "Samozrejme, budem ťa čakať. Zatiaľ sa maj." "Dobre teda, zatiaľ." Adam ostal chvíľu stáť a rozmýšľal, či náhodou nespravil chybu, keď pozval Toomyho k sebe. A vhlave mu vŕtala ešte jedna otázka - "O čom sa Tommy chce porozprávať?"
(Tommy)
Tommy dovolal s Adamom a pozrel na hodinky - 11:23 blikalo na digitálnych hodinkách nad telkou.
"Takže mám ešte viac ako štyri a pol hodiny čas."
Tommy znovu pozrel na hodinky - 15:02. "Najvyšší čas sa pripraviť." Povedal si Tommy.
Celý deň strávil tým, že nedočkavo poskakoval po byte, akoby to malo urýchliťčas a skrátiťčakanie. Potom sa rozhodol, že spraví niečo aspoň trochu užitočné, tak sa rozhodol trochu poupratovať ten neporiadok, čo narobil včera, keď hľadal nohavice.
Tommy vošiel do izby a vybral zo skrine čierne obtiahnuté džínsy a jednoduché čierne tričko. Obliekol sa a išiel do kúpeľne. Tam sa trochu učesal a oči si orámoval tenkou čiernou linkou. Keď sa pozrel na hodinky tento krát, bolo už 15:41 a najvyšší čas vyraziť.
Tommy si ešte zobral mobil a kľúče, obul si topánky a hodil na seba tenkú koženú bundu. Zamkol za sebou dvere a zbehol po schodoch.
Vonku bolo príjemne, len sem tam vietor rozhýbal zopár haluzí polo opadaných stromov. V tomto ročnom období sa skoro stmievalo, preto keď Tommy prišiel k Adamovi, slnko už bolo skoro celé zapadnuté za horizontom. Obloha pola tmavá, len na západe, kde sa stretávala s krajinou, lemoval ju tenký pás červene a oranžovej, ktorá slabla, menila sa na žltú a tá sa pomaly vpíjala do tmavej noci. Obloha bola posiata už a zopár hviezdami a mesiac sa pomaly vyhupol na oblohu. O chvíľu mal byť nov, takže z neho už veľa neostalo.
Tommy pristúpil ku dverám a pár krát zaklopal. O chvíľu počul nejaký buchot a Adam zanadával. Tommy sa pousmial a čakal, kým mu otvorí dvere. O chvíľu už bol v dome. Adam sa naňho milo usmial. Šli spolu do veľkej obývačky. Tam sa obaja usadili na veľký kožený gauč. Adam to už nevydržal a vybuchol "O čom si sa to chcel so mnou rozprávať?" Tommy sa na neho pozrel. "Vieš, ohľadom toho včerajška... no... ja len že... chcel som sa ťa opýtať, že... čo sa včera vlastne stalo?" vykoktal zo seba nesmelo Tommy. "Ako to myslíš? Boli sme predsa v bare, nepamätáš?" nechápavo sa spýtal Adam. Jasné, že to chápal ale bol by radšej, kebyže to naozaj nechápe. Tommy sa nadýchol a pomaly povedal "Nie, nie, o to nejde, na to sa ešte pamätám. Ja myslím to, čo sa stalo potom. Vieš, možno to bol iba sen... ale pripadalo mi to tak skutočné... Adam, spýtam sa ťa to narovinu - pobozkal si ma a povedal, že ma ľúbiš, alebo to bol len sen?"
TO BE CONTINUED...
 

1 person judged this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement