Walk that walk like you don't give a fuck! ;))

Hospital Love 3.

28. december 2012 at 2:54 | #FeelLikeAGlitterBaša |  Hospital Love
Tááákže... všetko bude písané už z pohľadu Sauliho, teda, nie všetko, ale ak bude zmena, bude to tam napísané, 
inak je to z pohľadu Sauliho, aby bolo jasné... :D :)) 
A aby som nezabudla - nezabite ma za debiliny, čo ohľadom nemocnice a tak popíšem, ale moje znalosti toho celého 
sa začínajú a končia u seriálu Dr. House!! :DD

Zrazu všetko naskočilo a zacítil som dotyk. Bol tak jemný, opatrný a... hrejivý. Bolo to príjemné. Nepáčilo sa mi, keď odtiahol ruku, nepáčila sa mi tá strata kontaktu!
"Tommy..." zamrmlal som. Ani som nevedel, či je to skutočne on, ale nikto iný ma nenapadal.
O chvíľu som zasa zacítil dotyk, no tento raz sa mi to napáčilo - odtiahol mi viečka od seba a zasvietil do oka baterkou.
Niečo som zamrmlal na znak odporu, zahnal sa a posadil sa na posteli. Pretrel som si oči a otvril ich. S prekvapením som zistil, že 'Tommy' nebol Tommy.
Zrazu predo mnou stál vysoký, dobre stavaný muž v bielom pláčti so stetoskopom zaveseným okolo krku.
Striebristé vlasy sčesaná na stranu s úhľadnou cestičkou na ľavej strane hlavy vyvolávali dojem, že je o dosť starší, no jeho sivo-modré oči tvrdili spresný opak a rozhodol som sa im veriť. Mohol mať niečo okolo triciadky. Netypoval som, že bol odo mňa o veľa starší..
Mal dosť jemné, no zároveň výrazné črty. Bol skrátka nádherný. Jeho dokonalé 'vyžehlenú' image ešte podporovali okuliare, ktoré si teraz zližil do predného vreca na plášti. No tomuto jeho zjavu jasne protirečili jeho roztomilo odstávajúce ušká, ktoré zdobili dva tunely, každý na jednom uchu, a okrúhla náušnica na vrchu toho ľavého.
Bol to fakt kus a popravde - dal by som si s ním povedať...
Opäť som zatúžil po jeho dotyku. Mal neskutočne jemnú a rásne voňajúcu pokožku!
Teraz som však najprvv potreboval zistiť, kde to vlastne som, kto je on a kde sú Tommy s Alexou.
Našťastie mi odpovedal na všetko, čo ma zaujímalo bez najmenšieho problému, či zaváhania. 'Fakt psobivé.. Toto si si cvičil dlho?' pomyslel som si. Mal som chuť si s ním potykať, ale radšej ešte chvíšu počkám. Však sa rozhodne ešte budeme výdať dosť často, keďže je to podľa jeho slov môj ošetrujúci lekár.
Len tak tam stál. Jeden druhého sme ticho pozorovali. Zaujímalo ma, čo sa mu teraz, asi tak, pohlo preháňať hlavou. Dokázal by som ho pozorovať aj celé hodiny, čo by som aj bol robil, kebyže do izby náhle netvrhne sestra.
Obaja sme prudko otočili hlavu k dverám. Mal som pocit, že doktor dokonca podskočil od ľaku. Ale čo?! Priznávam, že aj mňa myklo..!
Bola to staršia nižšia pani. Bola trošku silnejšia, ale pôsobila veľmi milo! Usmiala sa na mňa. "Tak, čo to tu máme?" prehovorila unaveným, ale príjemným hlasom.
"To je-" začal koktať doktor, no sestrička mu do toho skočila: "Ja viem, pán doktor. To bola len rečnícka otázka.." žmurkla naňho. Bolo vidno, že doktor akosi nebol vo svojej koži a neuniklo to ani jej bystrému a skúsenému oku. "Všetko v poriadku?" opýtala sa ho starostlivo. O len prikývol. "Nechcete si ísť trošku odýchnuť? Ja to tu s pánom Koskinenom zvládnem momentálne aj bez vás.. Len si trochu vydýchnite, naberte nových síl, alebo si aspoň dajte trochu kávy alebo čaju... Urobí vám to dobre!" milo sa naňho usmiala. Doktor len znovu prikývol a opustil miestnosť.
Sestra sa s úsmevom otočila ku mne. "Ako sa cítite? Už je to lepšie? Nebolí vás niečo? Nepotrebujete nič?" Hneď ma zasypala kopou otázok.
"Už lepšie, ďakujem za opýtanie. Nie, nič ma nebolí, je mi dobre, nič nepotrebujem, ale vďaka." usmial som sa.
"Dobre teda, ale keby ste niečo potrebovali, stačí povedať." Prikývol som. "Teraz ešte skontrolujem prístroje a zapíšem údaje do karty." objasnila mi ďalší postup jej práce.
Pozoroval som ju, ako do tabuliek zapisuje akési čísla z rôznych prístrojov okolo mňa. Obdivoval som, že si dokázala pamätať kde, čo patrí. Ale určite to už robila aspoň tisíckrát pred tým, takže pre ňu nič nové.
"Dóóóbre! To by sme mali!" povedala a odlžila moje záznyámy naspäť. "Chcete niečo?" opýtala sa milo.
"Nie vďaka, iba ak..."
"Iba ak?" nadvihla obočie.
"Nie, nič. Zabudnite na to!" mávol som rukou. Ona ma však ďalej prepaľovala pohľadom, až som sa nakoniec podvolil. Vzdychol som si. "Ja len že.. Ak by ste náhodou nemali nič iné na práci, čo určite máte, dúfal som, žeby ste mi chvíľu robili spoločnosť... Teraz aj tak určite nezaspím..." povedal som trochu posmutnele.
"Zhodou náhod mám teraz asi dvadsať minút čas..." povzbudivo sa usmiala a sadla si na kreslo vedľa postele.
"Skutočne?" rozžiaril som sa. Zasmiala sa a prikývla.

O asi pol hodinku, ktorá vznikla s tých dvadsiatich minút, do izby vtrhol doktor. "Sestra, vy ste ešte tu? Hľadajú vás!" Pri tých slovách nás veľmi rýchlo prešiel smiech. Akosi sme si ani nestihli uvedomiť, ako čas rýchlo letí.
Vzdychla si. "Tak ja teda budem musieť ísť, Sauli... Ale ešte sa pokúsim zastaviť... Však prinajhoršom sa vidíme zajtra.." "Dobre, Margaret. Ešte sa vidíme a vďaka za skvelú debatu!" usmial som sa.
"Aj ja tebe, Sauli. Zatiaľ sa maj!"
"Aj ty!"
Doktor ostal ohromený. "Sauli?! Mrgaret?! Uniklo mi niečo?"
"Nič, čo by stálo za zmienku, pán doktor!" zasmiala sa Margaret, keď okolo neho prechádzala a potľapkala ho po pleci. "Dobrú noc a veľa šťastia!" usmial sa. Zakývali sme si a potom zmizla kdesi na chodbe.
Doktor sa s prekvapeným výrazom otočil na mňa: "Čo sa tu stalo, kým som bol preč? Asi sa nabudúce na to nedám nahovoriť.." Neznel naštvane, skôr... pobavene?
"Nič také... Len som potreboval spoločnosť a tuto Margaret mala chvíľu a bola taká zlatá, že mi ju spravila. A akosi sme sa začali rozprávať..." odpovedal som prosto.
"Zrejme ste na ňu urobili dojem... Ja ju poznám už niekoľko rokov a stále si so mnou odmieta potykať..." zasmial sa sám pre seba. "Tak, teraz bude výmena stráží..."
Nechápavo som nadvihol obočie. Čo tým myslel?!
Opäť sa zasmial. "Že vám teraz budem robiť spoločnosť ja.. Teda, ak nebudete proti. V tom prípade sa stiahnem."
"Ahááá! Nie, samozrejme, že nemám nič proti! Bude len rád!" usmial som sa. 'Hlavne po tom, čo som sa o tebe dozvedel...' dodal som v mysli.
"To som rád!" usmial sa a sadol si na kreslo, kde ešte pred chvíľou sedela Margaret. "Takže... O čom sa chcete rozprávať?" prerušil po chvíli ticho.
"Hm... Ja neviem.. Na začiatok mi povedzte niečo o sebe..." vyzval som ho, ale tak, aby to znelo čo najviac ľahostajne. Nepotreboval som, aby hneď s istotou vedel, že ma viac než dosť zaujíma...

Takže takto nejako si ja predstavujem Dr. Lamberta... :3♥

TO BE CONTINUED...
 

2 people judged this article.

Comments

1 LambertGirl LambertGirl | Web | 29. december 2012 at 9:28 | React

Já bych chtěla v naší nemocnici taky takového doktora :D Ani by to nemusel být Adam, ten věk a ty tunely by mi bohatě stačily :3 :D :D

2 Arya Flowerny Turner Arya Flowerny Turner | 30. december 2012 at 17:17 | React

Vyzerá... no, ak by bol u nás v nemocnici taký, asi by som začala mať sebapoškodzovacie sklony xD

3 #FeelLikeAGlitterBaša #FeelLikeAGlitterBaša | 30. december 2012 at 17:30 | React

no vidíš, ja mám sebadeštruktívne sklony aj bez neho.. xDD[2]:

4 Zuzu Zuzu | Web | 3. january 2013 at 20:58 | React

aaaaa a teď mi okamžitě prozraď, jak jsi udělala ten obrázek v komentářích, protože je to naprosto geniální" :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama