Walk that walk like you don't give a fuck! ;))

Demons of the night 11.

26. december 2012 at 22:50 | #FeelLikeAGlitterBaša |  Demons of the night
Jemne sa zasmial. Chcel som zaprotestovať, ale skôr, ako som stihol čokoľvek urobiť alebo povedať, obkročmo si na mňa sadol a opäť uväznil moje pery vo vášnivom bozku.
Uvoľnil som sa a nechal sa ním viesť.
Po chvíli sa však odtrhol a zamyslene na mňa pozrel. Vycítil som jeho napätie a obavy. V tvári sa mu zračili pochybnosti. Nechcelo sa mi to páčiť.
"Láska?"
"Áno?" odpovedal som neiste.
"Nehovoril si, že vyzeral naštvane?" zamračil sa. Len som opatrne prikývol. "Čo ti hovoril?" pokračoval vo výsluchu. Chcel som mu odpovedať, že nič, no v tom mi do toho skočil:
"A nehovor mi, že nič! Neuverím ti to! Pekne-krásne mi teraz povieš pravdu a nič len pravdu! Je ti to jasné?" Len som ticho prikývol. Nič iné mi neostávalo. Tak som sa zhlboka nadýchol a spustil som: "Keď som bol pár ulíc odtiaľto, stretol som ho. Bol hrozne naštvaný. Bolo mi jasné, že ide od teba. Keď ma zbadal, začal na mňa vrieskať a nadávať mi-"
"Nadávať? Ako ti začal nadávať?" nenechal ma dohovoriť Adam.
"Začal po mne vrieskať nejaké nadávky vo fínčine. Bohužiaľ som mu veľmi dobre rozumel, keďže som vo Fínsku istú dobu strávil.." vysvetľoval som mu.
"A čo presne ti povedal?"
"Mám ho citovať?" vzdychol som si. Prikývol. Opäť som nabral do pľúc vzduch než som pokračoval. "'Ty jeden zasraný zkurvysyn! ' No a ja som naňho vyletel, že čo ma za problém a on ma potom chytil pod krk a-"
"Chytil ťa pod krk?!" opäť ma prerušil. Teraz však vyskočil na nohy. "Len aby som mu ja ten jeho náhodou nevykrútil..!" povedal výhražne a zdvihol ruku zovretú v päsť. Rýchlo som sa postavil a chytil som mu ju. "Zlato, to nič! Nič sa nedeje! Nič mi nespravil! Odstrčil som ho, trochu sme si vymenili názory a prišiel som za tebou... Je to v poriadku.." snažil som sa ho upokojiť.
"Že sa nič nedeje?! Zlato, mohol ti ublížiť! Ja to len tak nenechám!" Adam vyzeral naozaj nahnevane. Priam z neho sršala zlosť. Bál som sa, aby nespravil nejakú hlúposť. Snažil som sa ho posadiť, no nešlo mi to. Bol o dosť silnejší ako ja, keďže som sa nepotreboval dostať vďaka použitiu hrubej sily do maléru.
"Tommy, pusti ma!" zavrčal na mňa pomedzi zaťaté zuby.
"Nie!" skríkol som naňho. "Hej mohol, ale nespravil, tak to nerieš, jasne?!" soptil som.
"Tommy..." šepol neveriacky. Dlho však v šoku neostal a spamätal sa. "A kedy si mi to vlastne plánoval poveď?! Ha?!"
Trochu som sa zasekol. Zrejme si všimol moje váhanie, pretože ma okamžite vyzval: "Vrav!"
"Nechcel..." priznal som ticho a pustil ho.
"Ja som to vedel..." šepol zrejme skôr pre seba ako pre mňa. Prešiel za mňa smerom ku dverám. Rýchlo som sa otočil.
"Adam, ja... nechcel som ťa tým zbytočne zaťažovať! Vedel som, čo by si urobil a to som nechcel! Nechcem, aby si mal kvôli mne problémy!" Chytil som ho za ruku a obrátil ku mne.
"Láskavo s tým prestaň!" vytrhol sa mi a obrátil chrbtom.
"Adam!" vykríkol som zúfalo a opäť ho chytil. Teraz sa mi vytrhol o čosi surovšie.
"Nie..!" šepol. "Prosím ťa odíď! Hneď! Chcem byť sám..." šepkal.
"Ale, Adam-" snažil som sa protestovať.
"Povedal som!" otočil sa tvárou ku mne a zrúkol na mňa.
Prešiel ku dverám a otvoril mi.
"Mrzí ma to.." šepol som mu, keď som okolo neho prechádzal.
"To aj mňa.." povedal na moje prekvapenie dosť chladne. Potom za mnou zabuchol dvere a ja som sa ocitol uprostred prázdnej ulice.
Už bola tma. Adama som zrejme utešoval dlhšie, než som si myslel. Fúkal studený vietor, no mne to bolo jedno.
Kráčal som opustenou ulicou smerom do parku. Nevedel som sa zbaviť pocitu, že som mu ublížil. Po tvári mi začali tiecť slzy. Nenávidel som sa za to, čo som mu spravil. Hneval som sa.
Zrazu to vo mne z nenazdajky začalo vrieť. Mal som také nervy ako ešte nikdy. Mal som chuť si vybiť zlosť.
Doslova som cítil ako sa moje čokoládovo hnedé oči premenili na krvavo červené a na tvári mi navreli žily. Tiež som cítil ako sa mi očné zuby po vytiahli a zašpicatili a tým sa premenili na tesáky.
Môj pohľad spočinul na tmavej oblohe. Bola plná hviezd, no bola tam jedna vec, čo upútala moju pozornosť viac ako všetko ostatné a vysvetlila moju premenu - bol spln.
Naposledy sa mi podarilo vyhnúť sa tomu, no tento krát je neskoro.
Zrazu sa vo mne prebudil neopísateľný hlad a túžba po krvi. Moja agresia sa stupňovala. Vedel som, že z toho budú problémy. Hlavne, keď sa prestanem ovládať. Vbehol som hlbšie do lesa, pred ktorým som sa nachádzal. Nechcel som nič riskovať.
Len som sa modlil, aby som dnes nikoho nestretol. Ale na druhej strane by som sa bál, žeby ma túžba po krvi dohnala až do mesta a až vtedy by sa začali skutočné problémy.
Bol som už dosť hlboko v lese a prestával som sa kontrolovať.
Zrazu som zaznamenal pohyb asi štyristo metrov odo mňa.
Do piatich sekúnd som stál vedľa toho dievčaťa, čo upútalo moju pozornosť. Bola drobná. Na chrbte veľký ruksak. Zrejme nebola odtiaľto. Bral som to ako príležitosť.
TO BE CONTINUED…
 

1 person judged this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama