Walk that walk like you don't give a fuck! ;))

Demons of the night 10.

26. december 2012 at 22:50 | #FeelLikeAGlitterBaša |  Demons of the night
Odviedol som ho do obývačky, kde som ho usadil na gauč.
Pritiahol som si ho bližšie. Jeho hlavu som si pritisol na hruď. Celý sa triasol a plakal. Držal som ho v náručí a snažil sa ho upokojiť.
Hladil som ho po chrbte, bozkával do vlasov a šepkal mu do ucha slová útechy. Nevedel som, čo mám robiť. Bol som snáď vystrašenejší a vystresovanejší ako on.
Pôvodne som mu chcel povedaťčo sa stalo, ale keď sa mi takmer vo dverách poskladal, veľmi rýchlo som zmenil rozhodnutie. Teraz na to potreboval zabudnúť. Potreboval ma pri sebe.
Vzlyky utíchli, no slzy sa mu ešte stále kotúľali po lícach. Bol však už o niečo pokojnejší.
Pevne ma držal okolo pásu a hlavu mal zaborenú v mojej hrudi.
Stavím sa, že keby som nebol v jeho, možno až priveľmi, pevnom zovretí a postavil by som sa a spravil krok stranou, rozpleštil by sa na gauči.
Možno keby na tom nebol takto zle, skúsil by som to. No teraz mi ho bolo ažľúto.
Keby som mohol zobrať jeho bolesť na seba, bez váhania by som to urobil! Len nech už neplače, nech sa nemusím dívať na jeho nádherné, šedo-modré oči topiace sa v mori sĺz. Nech jeho tvár opäť zdobí ten čarovný úsmev. Dal by som za to čokoľvek.
No vedel som, že teraz sa doslova potrebuje vyplakať a ja som s tým nič nezmohol. Maximálne sa tak naňho pozerať, snažiť sa ho utíšiť a čo je momentálne najdôležitejšie - byť mu nablízku, aby sa necítil sám.
"Je to v poriadku, láska, som tu! Som tu.." šepkal som mu sna
žiac sa upokojiť ho. Objal som ho ešte pevnejšie a do vlasov mu vtlačil bozk. Opäť sa roztriasol a rozvzlykal.
"Tommy.." vydýchol.
"Áno.. som tu.. neboj sa, som pri tebe.." pokúšal som sa ho utíšiť.
Cítil som, ako sa jeho pery pohybujú na mojej hrudi. "Bol tu.." šepkal.
"Bol tu.. Sauli tu bol.." Hlas sa mu triasol presne tak ako on.
"Viem.. stretol som ho.. nevyzeral práve dvakrát nadšene.." zamyslel som sa.
Adam sa na chvíľu odtiahol a zahľadel sa na mňa zaslzenými očami. "Nič ti nespravil?" pokúšal sa o pevný hlas.
'Oh, Bože! Aj v takejto chvíli ho zaujíma to, či mi nič nespravil a či som v poriadku?' rozplýval som sa v duchu. Zakrútil som hlavou a pohladil ho po líci. Rozhodol som sa, že mu radšej ešte nič nepoviem. Predsa len - nepotrebujem ho rozrušiť ešte väčšmi.
"Neobťažoval ťa? Prečo tu bol? A čo od teba chcel?" pýtal som sa starostlivo. Adam sa ešte viac rozklepal.
"On.. chcel... chcel sa ku mne.. chcel sa vrátiť... povedal, že.. že spravil chybu a že ma.. miluje... a ja... poslal som ho do čerta a povedal.. povedal som mu, že... že som s tebou a on..." Zlomil sa mu hlas a zmocnil sa ho plač. Padol mi rovno do náručia.
"Pšššt! Už je dobre. Som tu, láska. Sauli odišiel a už sa nevráti. Sme už len ty a ja. Nemysli na to!" pritískal som si ho na hruď. Teraz ma potreboval viac ako hocikedy predtým.
Ten Sauli ma už dobre štval! Vždy, keď bol Adam smutný, bol za tým on! Až na ten jeden raz tesne po ich rozchode. To som zapríčinil ja ale to je teraz o inom...
"A čo ak.. čo ak nie? Bol hrozne naštvaný, keď... keď to zistil.. Bál som sa.. bál som sa, že ti ublíži.. Ja.. neprežil by som, keby sa ti.. keby sa ti niečo.. niečo sa ti stalo.." vydral zo seba pomedzi vzlyky.
"Neboj, nič sa mi nestane! Dám na seba pozor! Sľubujem!" zašepkal som mu do vlasov a hladkal ho po chrbte.
"Čo ak sa mýliš a on sa vráti?! A ublíži ti.. čo potom?" do očí sa mu natlačili nové slzy. Aj navzdory tomu všetkému som sa musel usmiať. Zotrel som mu ich.
"Nevie kde bývam.. nevieš to ani ty.. takže jedine ak budem s tebou a ty ma predsa ochrániš, nie?" Z nejakého neznámeho dôvodu som šepkal.
Toto Adama viditeľne upokojilo. Prikývol.
"Máš pravdu!" zasmrkal. Nedovolím, aby ti skrížil i len jediný vlas na hlave!" povedal odhodlane a ochranársky sa nado mňa postavil. Musel som zakloniť hlavu aby som naňho videl.
Pritiahol som si ho bližšie a objal okolo pásu. Oprel som si hlavu o jeho brucho a zadíval som sa naňho. Začal sa mi prehrabovať vo vlasoch a druhou rukou hladkať po chrbte.
"Viem... viem, že by si to nikdy nedovolil.." povedal som potichu a usmial sa na neho. Konečne sa usmial aj on. Nahol sa ku mne a pobozkal ma. Ja som sa natiahol o niečo vyššie, aby som naňho ľahšie dočiahol. On ma však vtlačil naspäť a oprel ma chrbtom o gauč, pri čom sa odtiahol. Nechápavo som naňho pozrel.

TO BE CONTINUED...
 

1 person judged this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement