Walk that walk like you don't give a fuck! ;))

Demons of the night 8.

26. december 2012 at 22:46 | #FeelLikeAGlitterBaša |  Demons of the night
"Thomas, zrejme ťa poteším.. aspoň teda dúfam, ak nie, môžeš si dať so mnou a budeš rád.. ešte sa tomu aj zasmeješ.." Nemal som rád, keď ma takto naťahoval a snažil sa ma donútiť dať si.
"Veď vieš, že ja nefajčím!"
"No, čo už, aspoň som to skúsil, ale nehovor, že som ťa nenúkal.." Začal šmátrať po vreckách. Z jedného z nich vytiahol jointa. Zastavil som ho tesne pred tým, než si zapálil.
"Thomas, len klud! Nestresuj! Je to len tráva..." povedal pokojne. "Ja viem, ale najprv mi povedz, čo som chcel počuť, potom..." Vzdychol si a odložil ho naspäť do vrecka. "Tak dobre teda... Thomas, myslím, že ťa to poteší..."
Sedel na malom konferenčnom stolíku a ja v kresle oproti nemu. Bol som netrpezlivý. Naklonil som sa k nemu bližšie.
Zhlboka sa nadýchol. "Áno, je to možné... Myslím dokonca, že máš pravdu.. Trochu som si toho svojho Adama preklepol... Tommy, poviem ti to takto - je to viac ako pravdepodobné... Spokojný? A teraz, ak dovolíš, rád by som aj sebe doprial trochu toho pôžitku zo šťastia a radosti..."
Len som ho ticho pozoroval, ako si spokojne zapaľuje jointa. Celý som žiaril a neveriacky naňho pozeral.
Mal som pootvorené ústa a predsa len sa pokúsil mi dať aspoň šluka.
Odtiahol som sa a znechutene naňho pozrel. Pokrčil ramenami. "No čo? Musíš to predsa nejako osláviť, nie?" zaškľabil sa. Váhavo som naňho pozrel.
"Fajn. Ale len jeden." Usmial sa. "To som hovoril aj ja.." "Ale ja mám o čosi silnejšiu vôľu." povedal som podpichovačne. "To je tiež pravda.." ten podpichovačný tón úplne odignoroval.
Potiahol som si a začal sa dusiť. Zasmial sa. "Robíš to zle, to preto.. Musíš takto.." povedal a následne mi ukázal, čo mám robiť. Skúsil som to teda ešte raz. Tentoraz však bez dusenia.
"Asi to nefunguje.." konštatoval som trochu smutne. Opäť sa zasmial a nebol som si istý, či zo mňa, alebo z trávi. "Nečuduj sa, jeden šluk je nič, ešte si daj.." Tak som si dal.
O chvíľu už sme fajčili asi tretiu a neprestávali sme sa smiať. Tak takýto je to pocit, keď je niekto úplne uvoľnený, šťastný a... nahulený? A u mňa to ešte znásobovala nekonečná láska k Adamovi.
Ale neplánoval som začať to praktizovať častejšie. Len som to skúsil a trochu oslávil a tým to končí..
Ešte chvíľu a obaja sme sa so slzami v očiach váľali jeden po druhom a po zemi. Chytali sme už kŕče od smiechu. A fakt, že sme vdychovali ten dym nijako neprospieval našej situácií, skôr naopak - ešte ju zhoršoval.
Zalapal som po dychu a so smiechom sa odplazil k oknu a pokúsil sa ho otvoriť, aby sa trochu vyvetralo, no spadol som a začal sa smiať ešte viac.
Keby ma teraz videl niekto, kto ma aspoň trochu pozná, zrejme by si myslel, že som sa zbláznil. A to hneď z niekoľkých dôvodov - nie len, že som nikdy nefajčil, ale trávu už vôbec nie a navyše som sa nikdy takto nesmial.
V živote som sa nesmial dlhšie ako pár sekúnd a už vôbec som z toho neplakal, alebo nemal kŕče v bruchu. A ani ma z toho nezačala bolieť celá tvár.
Ale teraz som robil presný opak toho všetkého.
Keď sme sa už trochu ukludnili a pozbierali, znova som sa pokúsil vsať a vyvetrať. Tentoraz však úspešne.
Vyklonil som hlavu z okna a zalapal po dychu. Ešte stále som sa smial.
Postupne ma však smiech prechádzal.
Otočil som sa a videl som Rolanda, ako sa ešte stále so smiechom váľa pod stolíkom. Prišiel som k nemu a zohol sa. "Si v poriadku, Roland?" ešte stále som sa chichotal.
"Heeeeeej!" zatiahol so smiechom.
"Poď! Vstávaj!" vytiahol som ho spod stolíka pomohol mu vstať. So smiechom dopadol na gauč a zvalil sa. "Na teba to má nejaké prehnané účinky, nie?" čudoval som sa. Len zakýval rukou na znak odporu. "Ja.. jaaa... som... len... len som... toho... len som toho... vyfajčil viac... viac ako... ako ty..." potláčal smiech, no ako náhle dopovedal, spustil znovu.
Len som si vzdychol a čakal, kým ho to prejde. Asi o sedem minút už bol v pohode.
Ešte sme sa chvíľu rozprávali a nakoniec sa so mnou rozlúčil so slovami "Radosť s tebou huliť, niekedy nabudúce.." uškľabil sa a zmizol.
Pozrel som na hodinky - o hodinu a pol som sa mal stretnúť s Adamom. 'Len dúfam, že si nič nevšimne..' pomyslel som si a skočil pod sprchu.
Cestou zo sprchy som čisto náhodou stretol svoj mobil. Pozrel som naň a s hrôzou zistil, že mám ešte stále vypnuté zvonenie a niekoľko desiatok SMS-iek od Adama a tiež dva či tri zmeškané hovory. Tiež od neho.
Pozrel som si SMS-ky. Boli typu 'Ahoj láska, ešte si s tým priateľom?', 'Miláčik, teším sa na večer!', 'Chýbaš mi, zlato! Ozvy sa, keď budeš môcť..', 'Poklad, milujem ťa a strašne mi chýbaš. Neviem sa dočkať kedy prídeš' a mnoho ďalších a podobných. Vďaka nim som však zistil, že má Adam veľkú zásobu zamilovaných prezývok.
Nemohol som potlačiť nežný úsmev, ktorý sa mi pri čítaní tých SMS-iek rozhostil na tvári. Dlho som nič také nezažil, ak vôbec..
Mal som ešte chvíľu čas, tak som sa rozvalil pred telkou na gauči a chtiac-nechtiac som zaspal.
Zobudil som sa až okolo štvrť na deväť. Dezorientovane som sa okolo seba obzeral. Niečo bolo zle. Rozšírili sa mi oči. Zrazu som bol pri plnom vedomí.
"Adam!" vykríkol som a prudko sa postavil.
Mal som sa s ním stretnúť už pred štvrť hodinou!
Rýchlo som si sadol naspäť. Zatočila sa mi hlava. Pevne som si ju chytil do rúk a bolestne zakňučal. Akoby som nevedel, čo sa stane, keď sa po spánku rýchlo postavím.
'Adam bude naštvaný.. alebo sa bude báť..' preblyslo mi hlavou.
Opatrne som vstal a šiel sa do izby prezliecť.



TO BE CONTINUED...
 

1 person judged this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement