Walk that walk like you don't give a fuck! ;))

Demons of the night 7.

26. december 2012 at 22:44 | #FeelLikeAGlitterBaša |  Demons of the night
S perami prisatými k tým mojim ma jemne hodil na posteľ a ľahol si na mňa. Nebránil som sa. Na niečo také som nemal dôvod. Uvoľnil som sa a nechal sa viesť.
Jazykom dobýjal moje ústa a skúmal každý ich kúsoček. Začal sať moju spodnú peru. Potom ma do nej jemne uhryzol a mne sa z hrdla vydral tichý slastný ston.
Prstami som sa mu zavŕtal do vlasov a jemne potiahol.
Presunul sa od mojich pier ku krku, po ktorom si jazykom brázdil vlhkú cestičku až ku kľúčnej kosti, ku ktorej sa nežne prisal.
Úplne som sa mu odovzdal. Veril som mu. Bol som úplne uvoľnený a jemu odovzdaný.
Vrátil sa naspäť ku krku, ktorý začal zasypávať kopou nežných bozkov. Zastonal som keď ma jemne uhryzol. "Čo si upír?!" zasmial som sa. "Prepáč! Ale keď ty si taký sladký.. rovno na zjedenie..." zapriadol mi tesne na uchu.
Jeho dych mi zalial šiju nádherným teplom, pri ktorom ma zahrialo až pri srdci.
Opäť sa vrátil k mojim perám. Prešiel mi po nich jazykom a ja som ich pootvoril. Vkĺzol dnu a vyhľadal ten môj. Poslušne som spolupracoval.
Nemohol som sa nabažiť chuti jeho pier. Teraz som si ju konečne mohol dopriať bez výčitiek svedomia.. alebo jeho... Bol to nádherný pocit! Nechcel som prestať. Chcel som chutnať jeho pery už navždy.
Cítil som medzi nami to prepojenie. To nádherne silné, neopísateľné a nepretrhnutelné puto. Bolo to tak jasne citeľné, že to musel cítiť aj on.
Skĺzol mi rukou po hrudi. Keď sa priblížil k môjmu rozkroku, zavzdychal som rozkošou. Len sa pousmial a pokračoval. Vkĺzol mi rukou pod tričko. Vtedy som zaspätkoval. "Prepáč, ja len že.. zdá sa mi to ešte priskoro..." povedal som potichu ospravedlňujúco. "Nič sa nedeje.. Času je dosť.. Počkám, až budeš pripravený.." usmial sa a opatrne sa mi prisal k perám.
Prešiel som mu rukou po tvári. Druhá voľne spočívala na jeho boku.
Bol som rád, že to chápe a nehnevá sa.
Jednou rukou ma hladkal vo vlasoch a druhou stále brázdil sem a tam po mojej hrudi a brušku. Bolo mi to viac, než príjemné, o čom ho presviedčali moje blažené vzdychy.
Rukou som mu skĺzol na rameno a šiel stále nižšie. Zastavil som sa až pri jeho boku. Ešte som mu jemne prešiel po chrbte a potom moje ruky spočinuli na jeho zadku. Čakal som, ako zareaguje. On iba ďalej spokojne dobýjal moje ústa. Trochu som sa posmelil. Stlačil som a pritiahol som si ho zaň trochu vyššie. Z hrdla sa mu vydral tichý ston a začal ma bozkávať o čosi dravšie.
Hladkal som ho po zadočku. Jemu sa to zjavne páčilo. Odmeňoval ma spokojnými stonmi a vzdychmi a túžobnejšími útokmi na moje ústa.
Na chvíľu sa odtiahol. Zadíval sa mi do očí a pohladil po líci. Usmiali sme sa jeden na druhého. Potom sa ku mne opäť zohol a zmocnil sa môjho krku. Pomaly som privrel oči a naklonil hlavu, čím som mu ešte viac odhalil krk a uľahčil prístup k nemu.
Nemohol som sa nabažiť dotyku jeho pier na mojej pokožke. Jeho blízkosť som pociťoval všetkými zmyslami a tak intenzívne, až som mal pocit, že to ani nie je možné.
"Milujem ťa.." šepol som pomedzi vzdychy. Už som to v sebe dlhšie neudržal.
Adam sa odtrhol a pozrel na mňa. "Myslíš to vážne?" opýtal sa a aj v slabom svetle bolo jasne vidieť, ako sa mu zaleskli oči.
"Áno." šepol som zvodne a priblížil sa k jeho perám. Zastavil ma. Prestával som tomu rozumieť. Bál som sa, či som náhodou nepovedal, alebo nespravil niečo, čo som nemal.
"Aj ja teba, Tommy.." Hlas sa mu triasol.
"Viem." šepol som a pohladil ho po líci.
V jeho očiach som zrazu zazrel niečo, čo som si tam nikdy pred tým nevšimol.. Nevedel som však prísť na to, čo to je.
Jemne chytil moju tvár do rúk a vášnivo, no nežne ma pobozkal. Trvalo to dlho, no keď sa odtiahol, zdalo sa mi to ako okamžik. Chcel som ešte. Bol som nenásytný. Nevedel som sa ho nabažiť. Potreboval som cítiť jeho pery zas a znova na tých mojich. Nechcel som to skočiť a ísť spať. Ešte nie.. No zároveň som sa bál to posunúťďalej. Ešte nebol ten správny čas. Bolo priskoro.
Pomaly zo mňa skĺzol, na čo som reagoval nesúhlasným zakňučaním. Pousmial sa a natlačil sa bližšie ku mne.
'Aspoň, že tak..' pomyslel som si.
Padlo ešte pár túžobných bozkov a dotykov. Potom som sa mu schúlil v náručí a hlavu som si zaboril do jeho hrude. Pritlačil si tvár k mojim vlasom. Usmieval sa. Objal ma pevnejšie a privinul bližšie. Spokojne som zapriadol.
V jeho náručí som sa cítil neskutočne príjemne. Hriala ma jeho blízkosť, teplo sálajúce z jeho pokožky a pocit domova a bezpečia, čo vo mne vytváral.
Miloval som ho a to som vedel už teraz.
Zaklonil som hlavu a nežne som ho pobozkal zospodu na sánku. Úsmev sa mu rozšíril. Tvár sklonil ku mne a pohladil ma po líci. V očiach mu poskakovali radostné iskričky.
Hľadeli sme jeden druhému do očí. Jemne si pritiahol moju tvár a opäť sa zmocnil mojich pier.
"Teraz vyzeráš tak krehko a bezbranne, Tommy, až mám chuť sa o teba starať a chrániťťa už navždy.." šepol tesne pri mojich perách. Jeho teplý dych zalial celú moju tvár.
"Nenechaj sa zmiasť výzorom. Aj zdanie občas klame." Uškrnul som sa.
"Tak dobre teda, nenechám." zasmial sa potichu.
Opäť som si zaboril tvár do jeho hrude a pritiahol som sa bližšie. Trochu som sa pomrvil, aby som našiel tú správnu polohu. Nežne ma pobozkal do vlasov a pevnejšie objal. Zaspali sme v spoločnom objatí bok po boku.
Ráno som otvoril oči. Ešte spal. Bol sladký. Zrejme sa mu snívalo niečo nádherné, pretože mu na perách hral nežný úsmev. Veľmi som sa premáhal, aby som nič neurobil a náhodou ho nezobudil. Len som tam ticho ležal v jeho náručí a pozoroval ho.
Trochu nepokojne sa zamrvil. Pootvoril oči. "Tommy.." šepol zachrípnuto a usmial sa. "Čakal si snáď niekoho iného?" pousmial som sa a pobozkal ho. "Nie, len som nevedel, či ťa tu ešte nájdem." Neprestával sa usmievať. A ja tiež nie. "Prečo by si ma tu nemal nájsť?" Pokrčil plecami. "Aj také sa stáva.." Zasmial som sa. "Áno, ale pri mne niečo také nezažiješ... Nemusíš sa báť." Prikývol. "Už to viem a nebojím sa..."
Prisal sa k mojim perám. Neodtiahol som sa. Práve naopak. Bozk som ešte viac prehĺbil.
Jemne ma pretočil na chrbát. "Kde si bol celý môj život?" šepol pomedzi bozky. "Ťažko povedať.." zasmial som sa.
"Koľko je hodín?" spýtal som sa, keď sme obaja mali ako-tak dosť. Adam vytiahol mobil a pozrel naň. Zasmial sa. "Čo je?" nechápal som. "Nič, len včera sme si zabudli zase zapnúť zvonenia.. Mám asi šesť neprijatých hovorov a desať správ... Počkaj, ty si sa pýtal na čas, však? Je niečo málo pred pol desiatou."
"Koľko?" prudko som sa posadil. "Do prdele!" vypadlo zo mňa. "Deje sa niečo?" opýtal sa Adam ustarostene a tiež sa posadil. "Nie, to je dobré, nechaj tak.. ja len že.. o pol hodinu sa mám s niekým stretnúť..." Usmial sa.
"To je v poriadku.. len choď.. večer prídeš? Alebo niekam môžeme skočiť ak chceš.." Pobozkal ma na čelo. "Jasné, to by bolo fajn... Čo povieš na prechádzku v parku? O ôsmej prídem pre teba." "Jasné, neviem sa dočkať." Pohladil som ho po líci a naklonil sa k nemu po ďalší bozk. "Nehnevaj sa, už musím... Večer ma tu máš." Zamilovane sa na mňa usmial. "Jasné, že sa nehnevám, to je v poriadku... Pokúsim sa to bez teba nejako vydržať, ale nič nesľubujem.. Už teraz sa ospravedlňujem za tie SMS-ky.." zasmiali sme sa. "Odpúšťa sa!" povedal som so smiechom.
Ešte som ho naposledy pobozkal a dosť neochotne som ho opustil.
Domov som prišiel asi o trištvrte a rýchlo skočil do sprchy a prezliekol sa.
Keď som vyrážal z domu, už som mal pár minút oneskorenie.
Mal som sa stretnúť s jedným priateľom, ktorého som spoznal pred pár rokmi na Jamajke. V pohode chlapík, aj keď trochu hulil.
Dorazil som na miesto stretnutia s meškaním asi desať minút. Ešte tam nebol.
"No jasné! Mohol som si to myslieť.." zašomral som sám pre seba.
"Aj mladý Ratliff prišiel neskoro, tak sa nesťažuj.." ozval sa hlas za mnou. Otočil som sa. Stál tam.
Bol to štíhly s vysoký muž. Svetlomodré oči, okolo ktorých sa mu tvorili jemné vrásky od toľkého smiechu mu svietili na opálenej pokožke. Hlavu mu lemovali malá briadka a dlhé čierne vlasy zapletené do dredov, na vrchu hlavy však skryté pod čiapkou v štýle reggae. Oblečenie zladené do zelenej, žltej a červenej. Na nohách žabky a na tričku mal nápis typu 'Weed is good' a pod tým panáčika huliaceho jointa. Presne takto som si ho pamätal. Na tvári mu dokonca žiaril ten istý úsmev.
"Vôbec si sa nezmenil!" poznamenal som a on sa zasmial. "Zato ty si sa zmenil a dosť, Thomas! Ale možno je to iba tým, že vtedy som o niečo viac hulil..." povedal trochu zachrípnutým hlasom. Prišiel ku mne a objal ma.
"Smrdíš od trávi.." zasmial som sa a potľapkal ho po chrbte. "Ale zhulený nie som! Nie teraz.." uškrnul sa a odtiahol.
Rozstrapatil mi vlasy. "Nová frizúra?" "Dá sa tak povedať.." usmial som sa. "Červená ti pristane... Ale ani tá blond nebola zlá.." "Prestaň, prosím ťa.." zasmial som sa.
"Čo si teda zistil?" opýtal som sa po chvíli ticho. Podozrievavo sa okolo seba poobzeral.
"Neboj, sme tu sami." ubezpečil som ho. "Vieš, ako to je... aj stromy majú uši..."
Chcel som dodať niečo typu 'Aj sa s tebou normálne bavia, keď sa trochu našnoríš..' ale radšej som si to odpustil.
"Nevieš o nejakom mieste, kde budeme mať súkromie?" Vzdychol som si. "Poď teda, zájdeme ku mne." Iba prikývol.
Cestou sme si zaspomínali na staré časy, rozprávali, čo je nové...
Opatrne som otvoril dvere a vošli sme dnu.
Uznanlivo zahvízdal. "Máš to tu pekné." "Vďaka.. Takže?"
"Môžem si potom tu niekde trochu zahuliť?" úplne odignoroval moju otázku. "Dobre, len už hovor." vzdychol som. "Díki, brácho! Takže čo si to chcel vedieť?" Prevrátil som očami. "Zistil si niečo?" "Jáj, jasné, zistil..." "A čo?" spýtal som sa nadšene.

TO BE CONTINUED...
 

1 person judged this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement