Walk that walk like you don't give a fuck! ;))

Demons of the night 9.

26. december 2012 at 22:46 | #FeelLikeAGlitterBaša |  Demons of the night
Čo najrýchlejšie som na seba hodil nejaké džínsy a tričko, obul sa, vzal si bundu a vybehol z bytu. Samozrejme už bola vonku tma. Pritiahol som si golier bundy bližšie a viac sa do nej zababušil. Bola zima.
Bolo niečo po pol, keď som bol konečne na mieste.
Zaklopal som. Vnútri bolo ticho, svetlá boli zhasnuté.
Zaklopal som ešte raz o čosi naliehavejšie. Nikto neotváral. Začal som sa báť.
Teraz som už trieskal na dvere a kričal: "Adam! Adam, otvor mi!" Keď sa zapálilo svetlo a začul som kroky uľavilo sa mi.
Otvorili sa dvere a mne sa vyskytol pohľad na rozospatého a strapatého Adama. "Tommy? Čo tu robíš?" opýtal sa rozospato. Musel som sa usmiať. "Mali sme ísť spolu von, pamätáš?" Neodolal som a pohladil ho po líci. Pri tom dotyku privrel oči a usmial sa.
"Už viem.. prepáč, zaspal som.."
"To nič, aj ja som sa len pred chvíľkou zobudil." Odtiahol som ruku. Adam sa vtedy zatváril nespokojne a ticho zakňučal. Zasmial som sa.
"No čom sa smeješ?!" mračil sa.
"Na tebe, láska!" zasmial som sa ešte viac a natiahol sa k nemu po bozk. Opäť sa usmial. "Nepôjdeš zatiaľ dnu?" povedal ešte stále neprebrato.
"Rád.. a nakoniec.. môžeme tam rovno ostať - vonku je strašná zima.." Adam prikývol ešte stále sa usmievajúc.
Ustúpil od dverí a ja som vošiel. Zavesil mi bundu na vešiak.
Opatrne som kráčal smerom do obývačky. Trochu ma myklo, keď ku mne pristúpil a objal ma zozadu. Zachichotal sa a zozadu mi vtlačil na krk túžobný bozk. Natlačil som sa k nemu bližšie.
"Chýbal si mi.." zašepkal mi do krku.
Z jeho teplého dychu mi na celom tele naskočili zimomriavky.
Odtlačil ma až na gauč, kde konečne prepustil môj krk a zmocnil sa mojich pier. Najprv len v ľahkých bozkoch. Potom ich začal dobýjať a ochutnávať aj jazykom. Ešte stále som sa ho nevedel nabažiť.
Celý ve
čer sa niesol v znamení sladkých bozkov, veľavravných pohľadov a odvážnych dotykov. Čas od času sme potrebovali trochu nabrať dych. Vtedy sme sa chvíľu rozprávali, kým sme opäť nepodľahli perám toho druhého.
Takto to šlo asi dva týždne - cez deň sme mali každý vlastný plán a veci na vybavovanie, no večery sme trávili spoločne. Buď sme sa šli spolu prejsť, ale zvyčajne sme večeri trávili u Adama doma.

Mal som vtedy ísť k nemu domov. Chcel mi niečo dôležité povedať.
Bolo asi pol štvrtej.
Nebol som si istý, či je to naozaj on - ten... Sauli? Vyzeral naštvane. Asi šiel od Adama.
"Sä oot yks mulkku jätkä!" skríkol na mňa, že to musela počuť celá ulica.
Zarazil som sa. Bohužiaľ som mu rozumel až príliš dobre. Tých pár rokov strávených vo Fínsku spravilo svoje.
"Čo máš za problém?" spýtal som sa zmračene ale pokojne.
"Ty... ty hajzel!" Takmer som mohol vidieť ako sa z neho dymí.
Prišiel až ku mne a chytil ma pod krk. "Daj od Adama ruky preč! Je môj! Je ti to jasné?!" zasyčal mi cez zaťaté zuby do tváre.
Spamätal som sa práve, keď mi začal dochádzať dych. Rýchlo som sa mu vytrhol. "Choď do čerta! Mal si šancu a prepásol si ju. Posral si to. A teraz mi daj pokoj!" zavrčal som naňho.
Prižmúril som oči. Prepaľoval ma pohľadom, no nepovedal nič. Nemal čo.
Mal som pravdu a on to vedel.
Venoval som mu posledný zlý pohľad. Potom som ho odstrčil z cesty a kráčal ďalej.
Ešte som na sebe cítil jeho pohľad než som zašiel za roh.
Trochu ma to rozhodilo. Pridal som do kroku. Chcel som byťčím skôr pri ňom a hodiť sa mu okolo krku, zavŕtať sa mu do hrude a stratiť sa v jeho náručí.
Roztrasenou rukou som zaklopal na dvere. Bolo to tiché, no naliehavé zaklopanie. Adam rozdrapil dvere.
"Už som ti povedal, že-" skríkol, no uprostred vety sa zasekol. Zrejme si myslel, že som Sauli. Bol značne rozrušený.
Zaleskli sa mu oči a hodil sa mi okolo krku. Pevne ma objal a začal plakať.
Trochu ma to zaskočilo, ale aj tak som mu pritisol ruky na chrbát a začal ho tíšiť.

TO BE CONTINUED...
 

1 person judged this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement