Walk that walk like you don't give a fuck! ;))

Demons of the night 4.

26. december 2012 at 22:41 | #FeelLikeAGlitterBaša |  Demons of the night
Kráčal som po tmavej ulici osvetlenej iba slabou žiarou pouličných lámp. Bola zima, no mne to bolo jedno. Bol som naštvaný. Nehneval som sa na Adama, ale na seba. On za to nemohol, to ja! Mal som mu v tom zabrániť, no nedokázal som to. Ale prečo, do čerta?! A navyše si teraz zrejme myslí, že som naňho naštvaný! Ale pritom to tak vôbec nie je! Ja som naštvaný sám na seba.
Zasa sa mi vybavil jeho bolestný výraz. 'Do čerta! Prečo?! Určite som mu veľmi ublížil! Thomas, ty si taký idiot!' nadával som sám sebe. Zaujímalo ma, čo teraz robí a či na mňa tiež myslí. Určite som musel zanechať skvelý prvý dojem! Chcel som sa otočiť a rozbehnúť naspäť za ním a urobiť nejakú hlúposť. Trebárs sa s ním aj vyspať, len nech si nemyslí, že sa naňho hnevám a nech sa na mňa nehnevá on. No dobre som vedel, žeby to nič nevyriešilo iba veci ešte viac skomplikovalo. On to však zrejme nechápal. On v tom nevidel žiaden problém. Ani najmenší...
Takéto myšlienky sa mi v hlave preháňali celou cestou domov. Vybehol som do izby a zavrel sa. Sadol som si k oknu a pozeral von na spiace mesto.
Bolo niečo po pol dvanástej.
Striebristý mesiac bol práve v splne a osvetľoval tmavú oblohu. Spoločnosť mu robili hviezdy, ktorými bolo zamorené celé nebo.
Bolo to zvláštne. Zrazu som mal nutkanie sa mu vyrozprávať. Akoby mi to malo uľahčiť trápenie a vyriešiť moje problémy. Zrazu mi to doplo - už som vedel, čo ma na ňom tak fascinuje a priťahuje. Bolo to niečo, čo som už dávno u nikoho nevidel. Naposledy u nej. Ach! Strašne som ju miloval. Napadlo ma, žeby to mohla byť... rýchlo som tú myšlienku zahnal.
Znovu som sa zadíval na mesiac. Už som to v sebe dlhšie neudržal. Zrazu to zo mňa celé vyletelo ako vodopád slov. V nádeji, že ma niekto vypočuje, že mi na to niekto odpovie som začal chrliť slová. "Chýbaš mi, láska! Každým dňom viac a viac. Ani nevieš ako! Chcem ťa mať opäť pri sebe! Potrebujem ťa... Neviem ako dlho to ešte bez teba vydržím! Bojím sa! Vráť sa! Tak ako tie razy pred tým! Prosím! Tentoraz to dopadne inak, sľubujem! Nedovolím, aby som o teba znovu prišiel! Cítim, že tentoraz to bude iné... žeby... žeby zmena bola aj v tom? Preto ma tak zaujal? Áno, má niečo z teba ale toto? Si to ty, láska? Odpoveď na to zrejme musím nájsť sám, však? Spravím čokoľvek! Som rozhodnutý - buď navždy, alebo už nikdy viac! Vyber podľa vlastného uváženia, ale ja už inú možnosť nevidím, láska. Buď spolu budeme navždy, alebo už nikdy. Milujem ťa a strašne mi chýbaš! Vráť sa!" začali ma štípať oči a po lícach sa mi kotúľali horúce slzy. Zrazu to začalo bolieť ako ešte nikdy.
Pozrel som na mobil. 'Musím mu zavolať a zistiť, či sa na mňa hnevá. Musím..!' pomyslel som si a siahol po ňom. Chcel som vytočiť jeho číslo, no v tom mi došla SMS. Bola od neho - od Adama. Otvoril som ju a začal čítať: Ahoj, Tommy. Veľmi ma ten dnešok mrzí! Dokážeš mi to odpustiť a dať druhú šancu? Vážne som si nemyslel, žeby si to mohol brať tak, že si tebou len nahrádzam Sauliho. Snáď vieš, že to tak nie je. Naozaj mi na tebe záleží. Prepáč! Adam.
Rozplakal som sa ešte viac. On si naozaj myslí, že som naňho naštvaný! Musím mu ihneď zavolať! Triasli sa mi ruky, keď som vytáčal jeho číslo.
"Áno?" zdvihol telefón Adam. "A-ahoj, to som ja, Tommy. Dostal SMS a chcel som ti povedať, že ja... popravde som sa na teba nehneval. Bol som naštvaný, to áno, ale skôr na seba. Ty za to nemôžeš to ja! Mrzí ma to, Adam! Odpustíš mi?" Ešte stále som prekonával slzy, no snažil som sa, aby môj hlas vyznel čo najpevnejšie, ako to v danej situácií šlo. "Samozrejme! Už dávno máš odpustené!" V jeho hlase som vycítil, že sa usmieva. "Vďaka." šepol som s úľavou. "Vôbec nemáš za čo! Počúvaj, nestretli by sme sa? Myslím tým dakedy poobede alebo podvečer alebo tak.." "Samozrejme, rád!" "Dobre. Teším sa!" "Aj ja." povedal som konečne s úsmevom. "A.. Adam?" spýtal som sa neisto. "Áno, Tommy?" odpovedal nežne. "Mohli by sme sa, prosím, ešte rozprávať? Nechce sa mi spať a navyše ťa hrozne rád počúvam..." Jemne som sa zapýril. Adam sa zasmial. "Samozrejme, prečo nie?"
Rozprávali sme sa dlho do noci, až sme napokon obaja zaspali.
Ráno som vstal s úsmevom. Nepamätal som si presne, o čom sme sa rozprávali, ale rozhodne to bol krásny rozhovor.
Pozrel som na mobil. Zrazu zasvietil. Došla mi SMS. Nedočkavo som odblokoval klávesnicu a čítal. Bola od Adama. Dobré ránko! Ako sme sa vyspinkali? Usmial som sa na displej. Odpísal som mu. Aj tebe! Vyspal som sa výborne a ty? O chvíľku mi už nová správa od Adama opäť rozsvietia obrazovku. Tiež výborne. Na večer sa veľmi teším. Stretneme sa ako obvykle pred barom, platí? Aha, asi sme sa večer stihli dohodnúť. Samozrejme, teším sa. Odpísal som mu a odložil mobil.
Pozrel som na hodinky. Bolo niečo po pol deviatej. Vstal som a odvliekol sa do kúpeľne, kde som si dal horúcu sprchu.
TO BE CONTINUED...
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement